Skip to content
Menu
Menu

CINTORÍNSKA KAPLNKA V LIPANOCH ZÍSKALA NOVÚ VÝZDOBU

Prečítať článok

Súčasné výtvarné dianie sa neviaže len na prácu v ateliéri či v plenéri a na prezentáciu výsledkov prostredníctvom výstav a katalógov. Aj dnes sa stane, že umelec vyzdobí staršiu chrámovú stavbu a prispeje tak k spojeniu starého s novým. Nie vždy bývajú takéto spojenia úspešné, vyžadujú totiž chápavú dušu a citlivú ruku. V našom regióne k takémuto šťastnému spojeniu nedávno došlo.

Maliar Miroslav Bucher, člen Umeleckej besedy slovenskej, minulý rok vyzdobil prázdny interiér cintorínskej Kaplnky premenenia Pána z roku 1827 v Lipanoch nástennými maľbami. Bucher je v prvom rade krajinárom a doteraz namaľoval množstvo obrazov zachytávajúcich v zaujímavej tvarovej, lineárnej i farebnej skratke prírodné motívy z okolia Lipian ale aj z iných, ďalekých i blízkych krajín. Pri výmaľbe kaplnky teda mohol svoje krajinárske zaujatie naplno zužitkovať a vzdať tak trvalý hold krajine hornej Torysy, ktorá je jeho domovom.

Novozákonný príbeh ožil

Maliar do diela celkom zámerne zakomponoval i niektoré starostlivo odpozorované detaily – vpravo je zachytená silueta hradného kopca v neďalekej Kamenici s ruinami, vľavo zase hradba  východných svahov Tatier, črtajúca sa v diaľke pri dobrej viditeľnosti. Veľkí náboženskí majstri minulosti, napr. Benátčan Veronese, nenásilným spôsobom spájali minulé deje so svojou prítomnosťou časovou i geografickou. Analogicky sa v Bucherovom prípade ľudia vychádzajúci z kostola premiešavajú s biblickými postavami pri Narodení Krista i pri Poslednej večeri – novozákonný príbeh sa stáva živým a všadeprítomným a reálna šarišská krajina nadobúda skutočný biblický rozmer.

Všeobjímajúca krajina

V náboženskej nástennej maľbe 16.-18. storočia figúra spravidla úplne dominovala a krajina a architektonické exteriéry a interiéry boli len doplnkovou zložkou. Bucher síce namaľoval figurálne výjavy, avšak situoval ich do rozľahlej krajinnej scenérie, ktorá pôsobí všeobjímajúco a stáva sa hlavným zdrojom estetického pôsobenia. Značná plocha, ktorú umelec venoval zobrazeniu krajiny je nenásilným poukazom na dôležitý moment –  podľa kresťanskej viery Boh nestvoril len človeka, ale aj nebo a zem, preto by im mal človek venovať pozornosť, dnes väčšiu než kedykoľvek predtým.
Pri pohľade na panorámu smeruje divák od zimy k jeseni a od noci k noci – striedanie ročných období a denných dôb umocňuje vedomie kontinuity sveta a všeplatnosť jeho zákonitostí. Bucherovi sa podarilo vytvoriť v sakrálnom priestore nadnáboženskú výpoveď o svete, v ktorom žije, tak ako ho vidí.

Jozef Ridilla
Foto: Krajské múzeum