Stavebné práce v okrajových častiach mestských aglomerácií prinášajú popri nových možnostiach bývania pre súčasníkov aj početné a často veľmi zásadné informácie o osídlení v dobách minulých. Na mnohých polohách majú stavebníci povinnosť zabezpečiť archeologický výskum, pretože stavebná činnosť tu nadobro zničí tisícročia zakonzervované stopy po ľuďoch minulosti. Takouto lokalitou je v ostatných rokoch aj mestská časť Prešova – Šalgovík.
Sídlisko z doby bronzovej
Na polohe Za kostolom sa na Šalgovíku pri príprave IBV odkrylo významné sídlisko z mladšej až neskorej doby bronzovej (13. – 8. stor. pred Kr.). Polohu predstavuje svah so sklonom na západ v nadm. v. 319 – 324 m, čo ju radí k výšinným lokalitám so strategickým potenciálom vzhľadom na okolie. Archeologický výskum tu okrem iných subjektov realizovalo aj niekdajšie Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n. T., ktoré je dnes súčasťou Krajského múzea v Prešove. Výskum priniesol skutočne zaujímavé zistenia.
Nadzemné stavby a zahĺbené jamy
Na plochách pripravovaných cestných komunikácií sa zistilo 313 zahĺbených jám. Väčšie jamy slúžili prevažne ako zásobné. Boli to v istom zmysle praveké špajzy a chladničky. Časť z jám vznikla exploatáciou hliny potrebnej na obmazanie stien obydlí. Tieto sa sekundárne využili ako odpadové jamy. Malé jamy sú zas tmavými stopami po drevených konštrukciách nadzemných stavieb. Nie vždy sa v spleti stôp dajú tieto stavby identifikovať. Na Šalgovíku sa to v niekoľkých prípadoch podarilo.
V podmienkach doby bronzovej východného Slovenska sú pozoruhodné kruhové až oválne objekty s kolovou konštrukciou. Keďže môžeme identifikovať minimálne 3 takéto objekty, nejde na danom sídlisku o stavby s výnimočnou funkciou, teda také, ktoré by súviseli s nejakými kultovými praktikami. Boli to zrejme obydlia alebo hospodárske stavby.
V južnej časti lokality sme potom odkryli celkom iný a naozaj jedinečný halový objekt vymedzený šiestimi veľkými kolovými jamami usporiadanými v obdĺžnikovom tvare. Jeho presnú funkciu nepoznáme, ale mohutnosť stĺpov a pravidelný obdĺžnikový tvar svedčí o jeho výnimočnom postavení. Možno išlo o svätyňu alebo nejakú centrálnu stavbu, významnú v spoločenskom živote komunity.
Ozdoba príbytku či kultový prvok?
Popri kolových jamách nadzemných stavieb, zásobných a odpadových jamách sme na Šalgovíku našli početný mobiliár, najmä množstvo zlomkov keramiky a fragmenty vypálenej hliny – mazanice. Tá bola výmazom stien domov s praktickou a iste i estetickou funkciou.
Päť zlomkov takejto vypálenej hliny, nájdených v sekundárnej polohe v sídliskovej jame, je naozaj unikátnych. Boli pôvodne súčasťou lunicovito formovaného tvaru, zdobeného plastickými rebrami a krúžkami. Takéto plastické ozdoby – už či skrášľovali fasádu obydlia či ohnisko alebo kultovú stavbu – sú fenoménom doby bronzovej.
Na Slovensku sa častejšie vyskytujú v staršej a strednej dobe bronzovej, ale vzácne sa objavujú aj na sídliskách mladších úsekov tohto pozoruhodného dejinného obdobia. Považujú sa za dôsledok vplyvov z egejskej oblasti. Vnímame ich minimálne ako doklad estetického cítenia pravekých tvorcov, pravdepodobnejšie však je, že niesli aj istú – nám už neznámu – kultovú ideu.
Zachované v múzeu
Zvláštne objekty kruhového/oválneho tvaru, obdĺžniková stavba s mohutnými kolmi, ako aj zlomky hlineného, plasticky formovaného výzdobného prvku poukazujú na významné postavenie sídliska v Prešove-Šalgovíku v čase, keď v severozápadnejších oblastiach sa rozvíjala monumentálna lužická kultúra, južne a východne dominovala rozsiahla kultúra Gáva (vplyv oboch spolu s doznievajúcou pilinskou kultúrou zrejme formoval habitus osídlenia na Šalgovíku) a v egejskej oblasti prebiehalo obdobie známe ako homérske.
Vzdialenou ideovou ozvenou odtiaľ z ešte starších čias môže byť aj výzdoba hlineného lunicovitého predmetu. Spolu s ostatnými nálezmi z archeologického výskumu sú tieto unikátne zlomky dnes uložené v depozitári múzea.
PhDr. Mária Kotorová-Jenčová, PhD.
Foto: Krajské múzeum Prešov
