Jedinou z dominánt spôsobu života obyvateľstva na Slovensku boli aj pravidelne sa opakujúce trhy. Trhy sa najčastejšie uskutočňovali siedmy deň v týždni, čiže v nedeľu, kedy sa konali bohoslužby či sväté liturgie. Cirkev však s týmto prelínaním bohoslužieb a trhov nesúhlasila, a tak na jej podnet sa začali určovať termíny trhov na iné dni v týždni.
O tejto skutočnosti svedčia aj názvy slovenských miest, ktoré sú odvodené od dňa termínu konania trhu, napríklad Rimavská Sobota, Spišský Štvrtok či Dunajská Streda.
Trhy ako miesta predaja a kúpy delíme na výročné trhy a trhy týždenné. Kým na výročných trhoch sa predával najčastejšie tovar každodennej spotreby, týždenné trhy boli vyhradené pre predaj poľnohospodárskych produktov. Frekvencia výročných trhov bola aj niekoľkokrát do roka a súvisela najmä s poľnohospodárskym rokom. Aj preto sa trhy kulminovali okolo cirkevných sviatkov v období do apríla do júna a opäť ich frekvencia vzrastala v čase ukončenia žatvy, v septembri.
Význam trhov sa vyznačoval v tom, že predstavovali miesto spoločenských, obchodných alebo aj kultúrnych možností. Ľudia prichádzali na trh, aby kúpili to čo potrebovali a zároveň na týchto miestach spoznávali, zoznamovali sa či získavali kontakty.
Sezónnosť návštevnosti trhov podliehala potrebám obyvateľstva ako aj striedaniu ročných období. Za najnavštevovanejšie sa považovali jesenné jarmoky, pretože ľudia mali dostatok peňazí, ktoré plynuli najmä z predaja poľnohospodárskych produktov. V tomto období sa nakupoval tovar výslovne pre školopovinné deti. Boli to hlavne čižmy, ale nakupovali sa aj potreby na uskladnenie zeleniny – kapusty, a to drevené sudy.
Súčasťou trhu boli aj Rómovia kováči, brúsiči, opravári dáždnikov, kotlári, korytári či predavači rôzneho drobného materiálu pre domácnosti. Rómovia museli mať rôzne doklady, legitimácie ktoré kontrolovali úrady. Rómski obchodníci cestovali z miesta na miesto, aby svoj tovar predali. Špecifikom trhov boli rómske ženy ktoré sa venovali ľúbostnej mágií. Vykladali z karát či čítali záujemcom z rúk. Najčastejšie využívali služby vykladačiek kariet ženy ktoré hľadali odpoveď ako si zabezpečiť priazeň milého alebo ako udržať manželstvo. Neoddeliteľnou súčasťou jarmokov bola cigánska muzika.
Zuzana Andrejová
Etnológ Krajské múzeum v Prešove
Foto Archív Krajskému múzea v Prešove
Zdroj: Falťanová, Ľ. 1982. Trhy a jarmoky na Slovensku v minulosti a ich miesto v ľudovej kultúre. In Slovenský národopis / Slovak Ethnology, vol. 30, no.2, pp. 372-378. 1339-9357.
