Skip to content
Menu
Menu

Ako prežil korona situáciu najväčší karate klub na Slovensku – JUNIOR PREŠOV?

Prečítať článok

Ohľadom situácie v najväčšom karate klube v dobe obmedzení spojených s korona vírusom, sme sa porozprávali s trénerom karate klubu Junior Prešov, Ľubom Čiernikom.

Karate klub Junior Prešov má vyše 250 členov a práve tohto roku oslavuje 30 rokov svojej existencie. Drvivá väčšina členov sú deti v mladšom školskom veku, resp. v predškolskom veku od 3 rokov. Nedávno organizoval v auguste 2020 JUNIOR PREŠOV aj KARATE CAMP, kde mal pozvaných množstvo hostí, okrem iného Ministra obrany SR – p. Naď a Ministra školstva SR – p. Gröhling. Taktiež ich KARATE CAMP navštívil aj prezident Slovenského olympijského výboru – p. Siekel, či poslanec SR NR – p. Pollák.

Ako prežívate v klube situáciu spojenú s korona vírusom?

  • Situácia v spojitosti s korona vírusom, nás prekvapila ako všetky športové kluby, nielen v karate sfére. Samozrejme od marca kedy situácia sa začala hrotiť, sme premýšľali najmä ako zabrániť čo najväčším škodám v spojitosti s pauzou, ktorá nás čakala. Prv sme premýšľali len o súťažnej sezóne, ale veľmi rýchlo nám došlo, že sa hrá o budúcnosť klubu. Keďže pauza, alebo potencionálne prerušované pauzy môžu trvať dlhšie obdobie, čo neprospieva športu, kde musíte pracovať s deťmi nepretržite. Veľmi rýhlo nám došlo, že situácia je vážna, a to čo sme vybudovali, môže padnúť. Je rozdiel keď máte klub s 20-mi členmi, a je rozdiel keď máte vyše 250 detí, ktoré sú navyknuté na určitý proces. A to bol problém.

Aké škody máte na mysli?

  • Tých potenciálnych škôd bolo možných veľmi veľa, v rôznych oblastiach fungovania klubu. Od ekonomickej sféry klubu, cez celkové počty členov, až po ďalších X možných negatívnych dopadov. Čakali sme správy od prenajímateľov telocviční, až po ďalšie aspekty, ktoré k nášmu tréningovému procesu patria. Keďže máme cez týždeň v normálnom režime fungovania minimálne 10 tréningov, v 6-ich rôznych priestoroch v celom Prešove, nebolo ľahké v marci predvídať situáciu a zariadiť všetko ideálne pre JUNIOR. Nevedeli sme ako všetci v oblasti športu, či držať tréningy v marci pri živote, a tým ale mať aj výdavky v sumách niekoľko tisíc eur, alebo sa pripraviť na dlhšiu pauzu, kde ale ako klub nemáte žiadne príjmy, ale určité nemalé výdavky Vám bežia.

Čakali ste začiatkom marca, že bude 3. kolo ŽIACKEJ LIGY v Košiciach Vašou poslednou súťažou?

  • To by sme nečakali ani v najhoršom sne. 😀 Aj keď sme boli po tomto kole šťastní s trénermi, keďže sme viedli celkové hodnotenie klubov, nečakali sme, že nakoniec to bude víťazstvo celkové, bez možnosti absolvovať posledné 4. kolo v priebehu sezóny.

Čiže nakoniec je JUNIOR PREŠOV víťazom ŽIACKEJ LIGY pre sezónu 2019/20?

  • Áno, súhrne po 3. kolách nás vyhlásili víťazom. Super úspech pre mesto Prešov a pre náš klub. Škoda ale, že sme nemohli štartovať aj na 4. kole ŽIACKEJ LIGY, keďže sme mali nábeh na rekordný počet bodov v histórii tejto súťaže. Nevadí, víťazstvo sa ale počíta a je výsledkom práce trénerov s deťmi v Juniore Prešov.

Ako ste trénovali od marca, kedy bola vyhlásená výnimočná situácia spätá s koronavírusom?

  • Počas najhoršieho jarného obdobia sme netrénovali vôbec. Nebolo kde a nebola ani zákonná možnosť trénovať. Od polovice mája, kedy sa opatrenia uvolnili, sme preklopili hlavnú časť sezóny do prípravnej. Prešli sme do atletickej prípravy, ktorá trvala do konca augusta. Teraz nám od septembra beží nábor v celom Prešove.

Nábor? Nebáli ste sa, že k vám v dnešnej situácii neprídu nové deti v takých množstvách ako ste boli zvyknutí?

  • Nie naopak. Mali sme referencie od rodičov, že obdobie keď mali deti doma bez možnosti navštevovať školy, bolo pre rodičov veľmi náročné.:D Preto sme kampaň pre nábor 2020, urobili ešte vo väčšom rozsahu ako zvyčajne. Okrem rozsiahlej reklamnej kampane v celom Prešove a okolí, sme každému nováčikovi zabezpečili výbavy (kimono + opasok) a rodičia členov putujú do zlosovania o televízory (163 cm) a XBOXY. Síce zatiaľ nemáme rekord v nábore, ale doposiaľ došlo na náš nábor 106 nových členov, čo nie je zlé v období v akom fungujeme. Strach sme nemali z nezáujmu rodičov a detí, ale skôr z toho že NÁBOR ani nezačne z dôvodu opätovného uzavretia krajiny. Prišli by sme o veľmi veľa finančných prostriedkov, avšak riskli sme to a myslím si, že náklady sa nám už niekoľkonásobne vrátili.

Myslíte, že ste z najhoršej situácie vonku?

  • Nie, myslím si, že najhoršia situácia športové kluby len čaká. My v JUNIORE sme urobili opatrenia, aby sme danou situáciou prešli bez väčších strát, aj ak by boli sezóny prerušované niekoľko rokov.

Ako to myslíte?

  • Ak prerušíte, alebo meníte tréningový proces detí, existuje riziko hlavne u členov ktorých máte v klube krátku dobu, že na tréningy neskôr chodiť pravidelne nebudú. Toto riziko sa týka najmä  členov vo v období puberty, kde súvislosť má nielen fyziologický význam, ale aj psychologický. Tým pádom strácate kvalitu. Ak bude situácia trvať niekoľko mesiacov, problém to byť nemusí. Ak bude ale trvať rok, alebo viac, bude to problém pre celú športovú obec pracujúcu s mládežou. A najväčší problém budú mať najväčšie kluby.

Čo je najväčší problém pri práci s mládežou v dnešnej dobe? 

  • Už pred ,,koronou” bol problém, že napríklad k nám do náboru nechodili deti pripravené pre výkonnostný šport. Nemám na mysli vrcholových, resp. výkonnostných malých športovcov, ale deti so základným pohybovými danosťami. Deti nemali základné pohybové danosti a dať im napríklad beh vzad na prvých tréningoch, by znamenalo riziko ťažkých zranení. Samozrejme na výnimky. Deti nedokázali napríklad hádzať oboma rukami loptičkou, nevedeli driblovať, nedokázali ani urobiť jednoduché lokomočné pohyby s vlastným telom. Problémom bola aj nadváha detí, kde každé druhé dieťa prichádzalo na nábor s nadváhou. Práve preto, sme pripravovali projekt JELENČEK, ktorým by sme vykompenzovali slabú pohybovú pripravenosť detí.  A najmä ich pripravili na neskoršie športové výkony a tréningy. Bohužiaľ, posunuli sme projekt JELENČEK do budúcna, keďže v dnešnej situácii nie je možné ho realizovať na 100%. Ak príde dieťa, ktoré nevie správne chodiť, nie to behať a má 10 rokov, nestačí Vám prípravka v klube na to, aby bolo športovcom, nieto víťazom v akomkoľvek športe. Potrebujete dlhší čas pre vykompenzovanie jeho telesných nedostatkov, resp. pracovať s menšími deťmi, aby boli všestranné a pripravené pre nápor športového tréningu.

V čom je problém, že dnešné deti nie sú pripravené pre šport, že nemajú základné pohybové predpoklady?

  • Problémom je, že deťom chýba pohyb. Problémom je tiež poddimenzovaná telesná výchova v školách. Osobne si napríklad myslím, že telesnú výchovu by mali napríklad na 1. stupni základných škôl viesť magistri športu, z dôvodu toho, že v dnom veku je to ideálna skupina pre vytvorenie úzkeho vzťahu dieťaťa a pohybu. A kto iný keď nie telocvikári, by mali byť tí praví pre vytvorenie tohto vzťahu u najmenších detí. Deti  vo veku 10-12 rokov nemajú základné pohybové schopnosti, ktoré nedokážete v neskoršom veku vytrénovať, resp. ak tréneri deti úzko špecializujú veľmi skoro, napáchajú obrovské škody pre dieťa najmä po zdravotnej stránke. Problémom je, že sa dnes rodičia deťom nevenujú, nechodia s nimi hrať športové hry ako chodili rodičia s nami. Problémom je to, že sa dnes deti nehrajú v takých množstvách pod oknami bytoviek a domov ako kedysi sme sa hrali my. Problémom je, že radšej sú na internete od mladého veku a nie sú radšej s kamarátmi vonku. Osobne nechápem, ako je napríklad možné, že niektoré internetové služby, ako napríklad sociálne siete môžu deti navštevovať v podstate od akéhokoľvek veku. Nemyslím si, že celkovo internet je vhodný produkt pre deti akéhokoľvek veku v celom rozsahu v akom ho majú k dispozícii ich rodičia. Nie som za zákazy, ale toto asi nebude dobrá cesta, keďže miera napríklad depresií u detí od 14 rokov celosvetovo rastie, najmä v krajinách, kde je internet k dispozícii. Veľakrát sa mi stalo, že mi cez sociálnu sieť písal zverenec mladší ako 10 rokov. A to už je masaker…

Myslíte že internet je negatívny?

  • Naopak myslím si, že je to super produkt. Ale treba pochopiť, že byť zavesený od detstva na telefóne, na internete, môže vytvárať závislosť. A pri závislosti človek zanedbáva iné veci, napríklad aj spomínaný pohyb. Deti prestanú mať chuť chodiť vonku za kamarátmi, zvolia ľahšiu cestu písať si pohodlne z domu. Pri každej závislosti odsúvate iné veci nabok. Sami dospelí ľudia vieme, aké je ťažké odložiť telefóny nabok čo i len na pár hodín. Preto by sme mali my dospelí, myslím vytvoriť aj spoločenský tlak v tejto oblasti, aby nebol internet pre deti voľne dostupný v takej forme v akej je prístupný v súčasnosti.

Myslíte že je to až tak zlé?

  • Myslím si, že je to ešte horšie. Stačí sa pozrieť vonku, či deti športujú s kamarátmi, či sa spolu hrajú. Deti musia športovať, hýbať sa, hrať sa, keďže prechádzajú vývinom a potrebujú dostať energiu zo seba von prirodzeným spôsobom – musia sa hýbať. Upadla tiež chcenosť byť v kolektíve, deti si často vystačia samé, samozrejme s telefónom v ruke. Keď som dostal ja domáce väzenie, bola to hrôza. Nič som nemal k dispozícii, len 4 steny a rodičov vedľa v izbe. V čierno-bielej TV veľa toho nešlo a vedel som, že je to najhorší možný trest, hlavne keď kamaráti hrali pod oknom na ihrisku s krikom futbal a ja som sedel doma. 😀 Teraz detí majú televíziu plnú programov, internet, hry, proste nevedia čo je to byť sám so sebou. Vždy si nájdu niečo, čo im uspokojí ich potrebu nenudiť sa, nebyť sám. Poprípade, prinajhoršom siahnu po telefóne, kde je vždy niekto pripojený. A táto skúsenosť byť sám, bez všetkých stimulov, im môže neskôr chýbať. Myslím si, že ,,korona situácia” odkrýva pomaly ale isto práve tieto negatíva, o ktorých sa bavíme.