Suverénnymi víťazmi dorasteneckej 4. ligy Šarišskej sa stali futbalisti OŠK Sokol Chminianska Nová Ves. V jedenástich zápasoch nestratili ani bod. Vedenie klubu, tréneri, hráči, fanúšikovia sú spokojní. Namieste je otázka. Bude mať tento úspech odozvu v budúcnosti? Kto ďalší preslávi túto obec po exreprezentantovi Martinovi Jakubkovi? Nájdeme odpoveď v odpovediach trénera Martina Vysočana? Viac v nasledujúcich riadkoch…
Ako sa pracovalo s mužstvom, ktoré nestratilo v súťaži ani bod?
S chlapcami som naštartoval spoluprácu pred začiatkom sezóny. Nie je dôvod tajiť, že ma už vtedy príjemne prekvapili svojou solídnou technickou výbavou. Bol to dôkaz, že predchádzajúci tréneri ich niečo naučili, čo bolo určitým záväzkom aj pre mňa. Akurát bolo treba popracovať trocha na kondícii, čiastočne na taktike a výsledok sa dostavil. No určite by sa tak nestalo, keby som nevidel na hráčoch, že sa na tréningy tešia, že ich netreba do ničoho nútiť. V takom prípade je radosť spracovať.
Len v dvoch zápasoch, s Kamenicou a Novou Ľubovňou ste dosiahli najtesnejšie víťazstvo 1:0. Boli to jediné dve stretnutia, v ktorých ste si museli postrážiť výsledok, alebo ich bolo viac?
Každé meranie síl sa začína od bezgólového stavu a každé je svojim spôsobom ťažké. V našom prípade o to ťažšie, že v úvodných troch vystúpeniach sme si takpovediac na seba ušili bič. Skóre 31:2 hovorí za všetko. Ďalší súperi sa potom sústredili predovšetkým na defenzívu, bránili viacerými hráčmi. To však neznamená, že tie dva súboje sme si nezaslúžili vyhrať. Mali sme v nich jasne navrch, len sme to nedokázali pretaviť do konečného výsledku.
V úvode sme spomenuli Martina Jakubka, avšak určite nie preto, aby sme porovnávali súčasných mladíkov v Chminianskej Novej Vsi s bývalým útočníkom, účastníkom majstrovstiev sveta. A predsa… Tento tím má síce silného kolektívneho ducha, no vraj aj svojich výrazných lídrov…
Pochvalu za výkony si zaslúžia všetci chlapci, osobitnú kapitán Pavol Uličný a Oliver Valenčin. Prvý si zodpovedne dirigoval obranu, ktorá inkasovala len šesť gólov a zároveň zozadu aj celé mužstvo. Má výborný prehľad, je rýchly, dobrý hlavičkár, pripravený pre A mužstvo. Za druhého hovorí jeho strelecká produktivita, s devätnástimi gólmi sa stal najlepším kanonierom súťaže. Je to taká naša továreň na góly. Smolou je, že sa mu nevyhýbali zranenia. Nedá mi však popri tejto dvojici nespomenúť niektorých ďalších. Druhý najlepší strelec súťaže Šebo Popel sa popri Valenčinovi ukázal ako dobrý žiak i sekundant. Stred poľa výborne režírovali Chose Popel a René Magáč. Popri nich sa zaúčali mladší spoluhráči. Hovorí sa, že polovicou úspešného výsledku je dobrý brankár, náš Timo Slezák je mladý, pracovitý, nechýba mu skromnosť. Opomenúť netreba ani chlapcov z lavičky, ktorí na sebe chcú pracovať. Tomuto mužstvu sa za prístup patrí popriať do budúcna veľa športových úspechov, bez ohľadu na to, do akej miery si ju ten ktorý jednotlivec spája s futbalom.
Ján MIROĽA
