Skip to content
Menu
Menu

Právnu úpravu predpisovania liekov je potrebné upraviť, tvrdí právnik 

(pv) – Od 1. januára 2022 predpisuje každý lekár pacientovi lieky, zdravotnícke  pomôcky alebo dietetické potraviny podľa svojej odbornosti. Po novom má možnosť sa dohodnúť s iným predpisujúcim lekárom, aby na maximálne šesť mesiacov v roku predpísal lieky pacientovi.

Cieľom tejto  právnej úpravy je, aby každý lekár predpisoval svoje lieky v prípade chronických pacientov a využíval  možnosť opakovaného receptu. Podľa advokáta JUDr. Ivana Humeníka, PhD. z advokátskej kancelárie h&h  PARTNERS tak paradoxne dochádza k rozšíreniu možnosti delegovaného predpisu.

Extrémne postoje k pozitívam alebo negatívam zmeny zákona na jednej aj na druhej strane  nevystihujú realitu. Odhliadnuc od ťažkopádnosti legislatívneho textu sa mi zdá, že úmysel ponechať  farmakoterapiu u lekára, ktorý jej potrebu indikoval je správne. Keďže existuje možnosť predpisu  opakovaného receptu, tak obava, že pacienti kvôli dlhým čakacím dobám k špecialistom nebudú mať prístup  k liekom je neopodstatnená. Vyriešenie hlavných námietok považujem za možné prostredníctvom poctivej komunikácie a v niektorých oblastiach aj ochotou vyjsť zo zabehnutých koľají,“ tvrdí Humeník.

Čo podľa neho nezaznelo v aktuálne prebiehajúcej diskusii je fakt, že delegovanie predpisu je po  novom možné nielen na všeobecného lekára, ale aj medzi akýmikoľvek špecialistami. Je to teda rozšírenie  možností oproti predchádzajúcemu stavu. Hlavným problémom novely zákona o liekoch je podľa neho  neurčitosť pojmov, ktoré predstavujú hlavné stavebné piliere pravidiel delegovaného predpisu.

„Trochu sa zdá, akoby v parlamente niekedy fungoval virtuálny svet, kde pri schvaľovaní zákonov  poslanci nedomyslia, ako sa bude navrhnutá úprava používať v reálnom svete. Niektoré časti zákona boli  takto napísané, čo dnes naráža na ozajstný svet, v ktorom sa stretá pacient s lekárom. V tomto ozajstnom  svete je veľmi náročné aplikovať neurčité pojmy a splniť niektoré na prvý pohľad nevinné podmienky,“ konštatuje Humeník.

Nehodnotí to však ako zámer niekoho na pozadí, ale skôr ako nedostatočnú prípravu predkladateľa,  respektíve ako dôsledok parciálnych vstupov viacerých osôb počas legislatívneho procesu. Je teda na mieste  uvažovať o zmene zákona a podmienky delegovaného predpisovania oprieť o vykonateľné podmienky.