Zaujímavé je, že sa vedenie aj predstavenstvo odvoláva na starý prémiový poriadok. Ten by sa mal nastaviť každý rok, lebo je závislý od nákladov na prevádzku. Aj tržby sa stále menia. Nie je žiadnym tajomstvom, že tržby výrazne klesli a zvlášť počas koronakrízy, ale to zamestnanci, ktorí pracovali nemohli nijako ovplyvniť. Iste, prémie nie sú nárokovateľnou časťou mzdy, ale naozaj sú zamestnanci zodpovední za hospodársky výsledok? Nie je to vedenie podniku a predstavenstvo?
Tržby za prepravu klesajú z roka na rok a nikdy nepokryli skutočné náklady. To bol aj dôvod, prečo mesto malo dotovať mestskú firmu. Konkrétne za straty vo verejnom záujme, to znamená kompenzovať zľavnené cestovné pre študentov a dôchodcov. Ale platí mesto dohodnutú čiastku? Nie. Z roka na rok dlhuje dopravcovi a dôvod sa vždy nájde. Aj teraz.
Vedenie dopravného podniku očakáva pomoc od štátu, ale tá môže a nemusí prísť aj keď primátorka Andrea Turčanová o tom rokovala s ministrom dopravy Andrejom Doležalom. Štát nemá povinnosť sanovať firmy, ktoré sú vo vlastníctve samospráv. Tak, či onak, na konci reťazca kompetentných a zodpovedných sme my všetci, daňoví poplatníci. Dopady koronakrízy pocítime veľmi tvrdo. Z svoju prácu nedostaneme čo nám patrí, lebo je kríza. Dane odvedieme, lebo nám to ukladá zákon, ale rozhodovať o nich bude niekto iný. Štát a samospráva. Cítia však zodpovednosť aj za to, ako tento čas prežijú pracujúci ľudia a ich rodiny?
Anna Košuthová
Foto: V. Zamborský
