(pv) – Jeho meno je späté s prešovským športom a univerzitou. Motivoval a vychoval stovky plavcov. Celý jeho profesijný život bol spätý s katedrou telesnej výchovy na univerzite v Prešove. V rokoch 1997 až 2003 bol dekanom Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity (PU) v Prešove. Je tiež držiteľom zlatej medaily PU v Prešove.
Prešovčan Milan Turek po skončení Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove v roku 1960 odišiel do Bratislavy, kde študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (UK). Vyštudoval telesnú výchovu a šport, už vtedy sa špecializoval na plávanie. Vysokoškolské štúdiá ukončil v roku 1970, v roku 1977 získal v Bratislave na UK doktorát a desať rokov nato sa stal kandidátom pedagogických vied. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg v Prešove, ale pokračoval aj vo svojom odbornom raste. V roku 1992 bol habilitovaný za docenta a v roku 2000 získal profesúru zo športovej edukológie.
Viedol kurz splavovania Hrona Dunaja
V rokoch 1997 až 2003 bol dekanom Pedagogickej fakulty PU v Prešove. Tiež zakladajúcim člen Slovenskej vedeckej spoločnosti pre telesnú výchovu a šport i České společnosti kinantropologické.
Medzinárodná spoločnosť Sportkinetics mu udelila čestné uznanie za príspevok pri rozvoji vedného odboru a medzinárodná vedecká spoločnosť Sportmotorik mu udelila čestné uznanie za rozvoj antropomotoriky.
Bol držiteľom trénerskej i rozhodcovskej licencie pre plávanie i vodné pólo. Organizoval v rámci katedry letné a zimné kurzy zamerané na pobyt v prírode. Takmer dvadsať rokov organizoval a viedol kurz splavovania Hrona, ale aj Dunaja. Svoju profesijnú kariéru pred odchodom na dôchodok ukončil na Fakulte športu PU.
V rozhovore pre univerzitný časopis Na pulze Milan Turek povedal: „K športu som mal odmalička veľmi blízko. Pamätníci, ktorí si spomínajú na Mlynský jarok s náhonom v Prešove, vedia, že smerujem k vode. Ako 14-ročný som absolvoval prvú plaveckú súťaž Športové hry mládeže, ktoré som vyhral aj napriek tomu, že som nebol registrovaný ako športový plavec. Odvtedy bola moja športová činnosť spojená s vodným prostredím a to bol podnet pre zapojenie sa do pravidelnej športovej prípravy. Najskôr ako plavec a neskôr ako hráč vodného póla. Na konci druhej životnej dekády som dlhodobejšie laboroval a lekári mi prognózovali koniec športovej kariéry. No rozhodol som sa, že to prekonám. Po úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok som nastúpil na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudoval som vysokú školu a vodné pólo som aktívne prestal hrávať ako 33-ročný.“
Česť jeho pamiatke!
Foto: unipo
