13.4.2026 (SITA.sk) – Slovensko sa po Orbánovej prehre v parlamentných voľbách v Maďarsku môže stať posledným významnejším „klinovým“ aktérom v Európskej únii (EÚ), ktorého vláda otvorene spochybňuje prístup voči Rusku a Ukrajine.
Pre agentúru SITA to uviedol politológ Peter Dubóczi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach po tom, ako v parlamentných voľbách v susednom Maďarsku zvíťazila opozičná strana Tisza na čele s Péterom Magyarom.
Politológ dodal, že z pohľadu slovensko‑maďarských vzťahov je významné, že slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) prichádza o svoj dlhodobý politický referenčný bod, keďže porazený maďarský premiér Viktor Orbán bol roky idolom určitej časti politickej scény, pre ktorú bol dôkazom, že aj v EÚ sa dá budovať neliberálny režim, profitovať z európskych peňazí, a zároveň systematicky oslabovať právny štát.
„Porážka takéhoto režimu je implicitným varovaním aj pre Bratislavu, že dlhodobé podrývanie demokratických inštitúcií a orientácia na Moskvu nemusia byť udržateľné,” poznamenáva Dubóczi.
Tlak na slovenskú vládu bude rásť
Očakáva, že vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a jeho južným susedom budú krátkodobo korektné a pragmatické, keďže premiér Fico už vyjadril pripravenosť spolupracovať s novou vládou. Rovnako predpokladá aj kontinuitu v bilaterálnych témach, napríklad energetike či cezhraničnej infraštruktúre.
„Os partnerstva Orbán – Fico sa však nateraz rozpadá: ak sa Budapešť začne približovať k politickému mainstreamu EÚ, zníži sa ochota ísť do otvorených konfrontácií s Bruselom po boku Bratislavy v otázkach sankcií, Ukrajiny či blokovania európskych rozhodnutí,” nazdáva sa politológ a dodáva, že tým sa menia i regionálne kontexty.
V súvislosti s tým, že by Slovensko ostalo posledným významnejším „klinovým“ aktérom v EÚ Dubóczi objasnil, že by sa tým zvýšila strategická hodnota Bratislavy pre Moskvu, no zároveň zmenšil manévrovací priestor Slovenska voči partnerom v euroatlantických štruktúrach.
„Tlak na slovenskú vládu bude rásť doma aj zvonka. Môžeme tiež očakávať, že nové maďarské vedenie si určité otázky, ktoré Orbán prehlboval – napríklad revizionistické narábanie s „maďarskou otázkou“ a historickými traumami – nebude môcť v rovnakej miere dovoliť, ak chce normalizovať vzťahy s EÚ,” myslí si.
Vysoká mobilizácia a aktívna kampaň
Vystríha ale, že to neznamená, že citlivé témy zmiznú. Otázka maďarskej menšiny na Slovensku podľa neho môže ostať zdrojom napätia a časť slovenskej politickej scény môže využívať šovinistické naratívy voči Maďarsku na mobilizáciu voličov. „V tomto prostredí bude zaujímavé sledovať, či a ako sa zmení rétorika slovenských politikov, ktorí Orbána dlhé roky používali ako legitimizačný vzor,” poznamenal Dubóczi.
Dubóczi poukázal, že Tisza Pétera Magyara zvíťazila s veľmi silným mandátom, podľa doterajších prepočtov až na úrovni ústavnej väčšiny. Mimoriadne vysoká účasť, ktorá sa pohybuje okolo 78 percent podľa politológa ukazuje, že maďarská spoločnosť vnímala tieto voľby ako rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny i pre zastavenie demokratického úpadku.
Strane Tisza podľa neho pomohla najmä vysoká mobilizácia a aktívna kampaň, zvíťazila aj vo viacerých tradičných baštách Fideszu vo vidieckom prostredí.
„Výsledok je o to významnejší, že k nemu došlo v prostredí dlhodobej deformácie volebného a mediálneho systému, zastrašovania oponentov cez bezpečnostné zložky, a systematickej korupcie. Orbán síce víťazovi gratuloval a formálne uznal porážku, no dá sa očakávať, že napriek tomu začnú kolovať naratívy spochybňujúce legitimitu výsledku. Samotná kampaň bola v maďarskom kontexte bezprecedentná – odborníci ju prirovnávali skôr k politickému špionážnemu trileru než k štandardnému volebnému zápasu,” vraví politológ.
Priestor na reset vzťahov medzi Maďarskom a EÚ
Napriek Orbánovej prehre ale Dubóczi neočakáva okamžitý obrat vo všetkých politikách v Maďarsku, skôr predpokladá evolučnú zmenu. Upozornil tiež, že aj ústavná väčšina môže časom stáť na hlinených nohách.
„Je však faktom, že Orbán nastavil latku napríklad v kontexte vzťahu k EÚ tak nízko, že takmer akýkoľvek posun smerom k štandardnej proeurópskej politike bude pôsobiť ako výrazné zlepšenie. Vo vnútorných kultúrno‑hodnotových otázkach by som očakával skôr konzervatívny kurz s možno miernejšou nacionalistickou rétorikou,” vraví.
Výsledky volieb podľa Dubócziho otvárajú priestor na reset vzťahov medzi Maďarskom a EÚ. Doterajšie fungovanie bolo podľa jeho slov založené na Orbánovej stratégii maximalizovať vnútropolitické zisky z konfrontácie s „Bruselom“, a zároveň profitovať z európskych zdrojov. Medzi dôsledkami bolo aj zmrazenie podstatnej časti eurofondov a rastúca izolácia Budapešti v EÚ.
„Péter Magyar sa v kampani profiloval opatrne proeurópsky – ponúka skôr konzervatívny, prozápadný kurz, ktorý chce Maďarsko zbaviť nálepky problémového člena. V zahraničnej politike možno očakávať postupné otáčanie kurzu smerom k spoločnej línii EÚ a NATO, najmä v otázkach Ruska, Ukrajiny, sankcií či energetickej bezpečnosti,” predpokladá politológ.
Redefinovaná suverenita
Zároveň ale očakáva, že vnútorná politika ostane pravdepodobne konzervatívna. „Treba pripomenúť, že Magyar stavia svoj príbeh na redefinovanej suverenite, kedy opakovane zdôraznil, že maďarské dejiny sa nepíšu v Moskve, vo Washingtone ani v Bruseli, ale v maďarských mestách a obciach,” dodal Dubóczi.
Zdôraznil tiež dôležitosť ekonomického kontextu, keďže Maďarsko sa dlhodobo borí so slabými ekonomickými výsledkami, vysokou korupciou i oslabeným právnym štátom. „Orientácia na autokratické režimy prinášala skôr symbolické než reálne ekonomické benefity. To vytvára tlak na novú vládu, aby sa viac spoliehala na EÚ ako zdroj stability, investícií a modernizácie. Odblokovanie eurofondov výmenou za konkrétne reformy v oblasti právneho štátu sa tak môže stať jedným z prvých veľkých testov novej vlády,” upozorňuje.
Za otvorené považuje politológ to, ako Únia naloží s dedičstvom Orbánovho režimu, napríklad s informáciami o jeho prepojeniach na ruské záujmy, ktoré sa objavili v ostatnom čase. EÚ bola podľa Dubócziho dosiaľ opatrná, aby nebola obvinená z priameho zasahovania do volieb.
„Po zmene vlády sa môže diskusia o zodpovednosti za vedomú kolaboráciu s agresorom stať legitímnou súčasťou európskej agendy. Súčasne bude pre nový kabinet mimoriadne náročné rozviazať sieť ekonomických, energetických a spravodajských väzieb s Ruskom; vplyv týchto štruktúr môže pretrvávať aj po zmene vlády a stáva sa rizikom pre jeho reformnú agendu,” objasňuje politológ.
Magyarovo víťazstvo tiež podľa neho vysiela dva dôležité signály. Jednak smerom do vnútra EÚ ukazuje, že aj v krajine s deformovaným systémom je možné demokraticky zmeniť smerovanie, ak sa opozícii podarí mobilizovať spoločnosť. Smerom do strednej Európy zas vysiela odkaz, že „orbánizácie“ nie je nevyhnutný ani nezvratný. „To je relevantné aj pre Slovensko pred rokom 2027. Či však ide o stopku, alebo len o prestávku, ukáže čas,” uzavrel.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Parlamentné voľby v Maďarsku 2026: Orbán (Fidesz) vs. Magyar (Tisza) – fotografie
Viac k témam: Parlamentné voľby v Maďarsku
Zdroj: SITA.sk – Politológ: Slovensko sa po Orbánovej prehre v parlamentných voľbách môže stať posledným významnejším „klinovým“ aktérom v Európskej únii © SITA Všetky práva vyhradené.
