Skip to content
Menu
Menu

Namiesto pálenia lístia si vyrobte vlastný záhradný humus: za dve jesene máte materiál, ktorý zlepší aj úplne unavenú pôdu

Prečítať článok

Opadané lístie nemusí skončiť vo vreciach ani v zelenom kontajneri. Dá sa z neho urobiť listovka – listová zemina, ktorá síce nie je „výživovou bombou“ ako kompost, ale urobí s pôdou presne to, čo potrebujete: zvlhčí ju, prevzdušní a pripraví na zdravé korene. A jeseň je na jej založenie ideálna.

Čo je listovka (listová zemina) a prečo sa oplatí ju mať

Listovka je úplne prirodzený materiál vzniknutý rozkladom opadaného lístia. Od kompostu sa líši v dvoch veciach: má málo živín, ale veľa uhlíka a pracuje s ňou pôda, nie rastlina. To znamená, že ňou rastlinu priamo „nenakŕmite“, ale pripravíte jej korene na lepší život. Pôda s prídavkom listovky:

  • lepšie drží vlhkosť,

  • je kyprá a ľahko sa v nej zakoreňuje,

  • sa nelepí a neudupáva,

  • v ťažkých pôdach sa otvorí, v ľahkých zadrží vodu.

Preto ju majú radi pestovatelia trvaliek, lesných druhov, čučoriedok či všetkých rastlín, ktoré nechcú „prežratý“ substrát, ale stabilnú, humóznu pôdu.

Ktoré listy sú vhodné a ktoré radšej nie

Najrýchlejšie sa rozložia:

  • javor,

  • lipa,

  • breza,

  • ovocné stromy,

  • lieska.

Pomalšie a tvrdšie listy (môžete ich, ale rátajte s dlhším časom):

  • dub,

  • buk,

  • hruška.

Do listovky NEDÁVAME:

  • orechové listy (juglón – brzdí rast, kompostovať osobitne),

  • listy pagaštana s mínerom,

  • choré listy z ruží, ovocných stromov a napadnutých rastlín (radšej spáliť alebo komunál / bioodpad).

Dve jednoduché metódy: kompostér alebo vrece

1. V kompostéri / kôpke

  1. Zožeňte si vlhké lístie (po daždi ideálne).

  2. Nahrňte ho do kopy alebo kompostéra.

  3. Každých cca 15–20 cm prisypte trocha záhradnej pôdy alebo hotového kompostu – tým pridáte mikroorganizmy.

  4. Ak chcete proces urýchliť, pridajte trochu dusíka (hnojovka, žihľavový nálev, trocha močoviny).

  5. Kôpku zvlhčite a prikryte (netkaná textília, priedušná fólia) – nesmie to byť hermeticky uzavreté.

  6. Raz za pár mesiacov premiesťte.

2. Vo vreci

  1. Veľké pevné plastové vrece naplňte lístím (môže byť podrvené kosačkou – urýchli sa rozklad).

  2. Každú vrstvu trošku navlhčite.

  3. Pridajte hrsť pôdy alebo kompostu.

  4. Vrece uzavrite, ale prepichnite dierky – musí dýchať.

  5. Odložiť na tienisté miesto.

  6. Raz za čas pretrepať.

Ako dlho to trvá

Listovka je pomalšia než kompost. Rátajte 12–24 mesiacov podľa druhu lístia a vlhkosti. Hotová listovka je tmavá, drobivá, jemná, vôňa lesnej pôdy.

Na čo ju použiť

  • ako prísadu do substrátu pre sadenice a citlivé rastliny (2 diely záhradnej pôdy + 1 diel listovky),

  • ako mulč pod trvalky a kríky,

  • na odľahčenie ťažkej pôdy,

  • na zadržiavanie vlhkosti v záhonoch,

  • ako vrchnú vrstvu do vyvýšených záhonov,

  • do lesných a kyslomilných výsadieb.

Ak ju dáte na povrch ako mulč, cez zimu si ju dážďovky „zatiahnu“ samy.

Časté chyby

  • príliš suchý materiál – rozklad sa zastaví,

  • príliš utlačené vrece bez otvorov – začne zapáchať,

  • listy s chorobami – prenesiete si problém do záhona,

  • priveľa orecha – spomalí alebo zablokuje rast niektorých rastlín.

The post Namiesto pálenia lístia si vyrobte vlastný záhradný humus: za dve jesene máte materiál, ktorý zlepší aj úplne unavenú pôdu appeared first on Šikovník.

Zdroj