Vegetatívne rozmnožovanie drobného ovocia, okrasných drevín či menej známych druhov ovocia.
Ako dreviny rozmnožujeme potápaním?
Je to veľmi jednoduchý spôsob získavania ríbezlí, viniča hroznorodého a ďalších drevín, keď výhonky opatrne ohneme a drevnatou časťou prichytíme k pôde tak, aby nad povrchom pôdy ostali 2 – 3 púčiky. Takto ponorená časť do jesene v pôde zakorení a stačí výhonok od pôvodnej materskej dreviny nožnicami oddeliť a vysadiť na trvalé miesto do záhrady. Týmto spôsobom môžeme získať aj ťažšie sa odrezkami zakoreňujúce druhy ako je magnólia, moruša Trnavská, egreše a podobne.
Ako upravujeme pôdu na zakoreňovanie?
Výhonky najčastejšie ohýbame v smere radu tak, aby sme neprekážali pestovaniu rastlín. Potopené výhonky dobre zakorenia len v pôde, ktorá má kyprú, drobnohrudkovitú štruktúru. Znamená to, že pôdu už v jeseni plytko zrýľujeme, na jar len urovnáme, prihnojíme a čím skôr do pôdy ohneme výhonky. Tie prichytíme, aby do jesene ponorená časť mohla vytvoriť dobrú koreňovú sústavu. Pôdu okolo ponorených častí výhonkov pravidelne kypríme, odstraňujeme buriny a vlhkosť v pôde udržujeme mulčovaním, to znamená, že pokosenú trávu nastelieme okolo rastlín, čím zlepšíme štruktúru pôdy a urýchlime zakoreňovanie. Neskoro ponorené časti do jesene nevytvoria dobrú koreňovú sústavu, preto ich okolo materských drevín v pôde ponecháme až dva roky, aby mali lepšie korene.
Môžeme ešte drobné ovocie rozmnožovať drevnatými odrezkami?
Odrezky na rozmnožovanie nesmú mať vyrašené púčiky a listy, pretože sa veľmi ťažko zakorenia a vyschnú. Drevnaté odrezky berieme vždy v zimných mesiacoch a do pôdy ich rezkujeme čím skôr, aby sa v ich spodnej časti vytvoril kalus a prvé korienky. Ak sme nestihli v zime narezať výhonky, tak drobné ovocie a okrasné dreviny si môžeme rozmnožiť v mesiacoch jún – august bylinnými odrezkami.
Čo je to lúčovité potápanie výhonkov?
Pri tomto spôsobe rozmnožovania ponoríme výhonky okolo materskej dreviny do všetkých strán tak, že urobíme asi 10 cm ryhu, do ktorej výhonky celé umiestnime. Na niekoľkých miestach prichytíme k pôde a ak z púčikov začnú vyrastať letorasty, postupne ich prihrnieme kvalitnou zeminou, aby v nej do jesene vytvorili koreňovú sústavu. Zeminu sa snažíme premiešať rašelinou a riečnym pieskom, aby sme získali rýchlejšie zakorenenie. Pri tomto spôsobe získame viac nových rastlín, čo vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Na jeseň zakorenené časti oddelíme, pričom slabšie jedince ešte raz zaškôlkujeme, aby do výsadby vytvorili dostatočne silné výhonky a bohatú koreňovú sústavu.
Ako upravujeme stromčeky, ktoré po jarnej výsadbe netvoria listy?
Na jar sa neprebúdzajú najmä tie stromčeky, ktoré sme neskoro vysádzali a po výsadbe sme ich slabo skrátili. V takom prípade je potrebné korunku stromčekov okamžite hlboko skrátiť, to znamená skrátiť na dĺžku asi 5 -10 cm od kmeňa a stredný výhonok skrátiť tak, aby bol asi 15 -20 cm nad bočnými, v jednej rovine zrezanými výhonkami. Ak sa neprebúdzajú špičiaky, to znamená rovné stromčeky bez korunky, tak hrotiaky skrátime na výšku 70 – 80 cm, pretože neskrátené stromčeky buď zaschnú alebo budú živoriť, pretože korene nestačia vyživovať celý stromček. Ak sme na jar zakúpili už stromček s listami, poprípade s kvetmi, je potrebné korunku hlboko skrátiť a odstrániť všetky kvety a listy, pretože stromčeky sa vysilia a do jesene zoslabnú, vyschnú alebo niekoľko rokov vôbec nerastú. Vysadené stromčeky v čase sucha pravidelne zavlažujeme a vlahou šetríme mulčovaním.
Foto: Michal Sedláček
