Skip to content
Menu
Menu

Tajuplné, zaujímavé a stále málo poznané živočíchy – netopiere

Gacek, špirhač, špirhanec, škiramyš

to je len niekoľko z ľudových názvov pre tajuplné, pritom veľmi zaujímavé a ešte aj dnes málo poznané živočíchy – netopiere. V minulosti ich považovali za poslov temných síl. Spájali ich s bosoráctvom. Strigy mali používať pri príprave lektvarov na lietanie sušené krídla netopierov. Vďaka ich skrytému nočnému spôsobu života sa k nim oddávna viažu rozličné povery a mýty.

Najbežnejšou je povera, že sa netopier môže zamotať do vlasov a nedá sa vybrať a vlasy treba ostrihať. Táto povera je rozšírená po celom svete. Vznikla možno v časoch, keď naši predkovia žili v jaskyniach, kde bol častejší kontakt medzi človekom a netopierom. Na hlavu pračloveka mohlo spadnúť mláďa, ktoré sa snažilo držať vlasov ako matky a tak vznikla povera. Netopier svojou stavbou tela sa nemá čím zamotať do vlasov.

Veľa ľudí si myslí, že netopiere sú slepé. Nie je to pravda, majú oči a celkom dobre vidia aj v šere, ale v priestore sa orientujú za pomoci echolokácie. Ústami vydávajú ultrazvukové vlny, ktoré sa šíria priestorom. Odrazené vlny od prekážok, alebo koristi netopier zachytáva zvláštne tvarovanými ušnicami a ušným viečkom. Frekvencia ultrazvuku je pre každý druh charakteristická, vďaka čomu sa dajú letiace netopiere určovať za pomoci detektora.

Raniak obrovský

Zaujímavou je povera, že myš, ktorá sa dožije siedmych rokov sa premení na netopiera. Tie však nemajú nič spoločného s myšami. Aj keď v niektorých jazykoch je tento názor zachytený priamo v názve nemecky Fledermäuse, rusky „letučaja myša“.

Netopiere sú jediné aktívne lietajúce cicavce, ktoré sa prispôsobili nočnému spôsobu života. Na rozdiel od poletušiek, ktoré dokážu len plachtiť na veľké vzdialenosti. Lietanie im umožňuje lietacia blana natiahnutá medzi predĺženými prstami prednej končatiny, telom, zadnými končatinami a chvostom. Palec im ostal voľný a slúži na pohyb po pevnom podklade. Pri oddychu spravidla visia dole hlavou. Na rozdiel od iných drobných cicavcov sa netopiere dožívajú veľmi vysokého veku. V priemere je to 15 rokov. Naším rekordmanom je netopier , ktorý sa dožil až 28 rokov.

Na svete žije viac ako 1000 druhov netopierov, na Slovensku 28 druhov. Všetky naše netopiere sa živia hmyzom aktívnym v noci. Pre rýchly metabolizmus potrebujú skonzumovať množstvo potravy rovnajúce sa asi 30 % svojej hmotnosti. Jeden netopier vodný uloví za noc z vodnej hladiny až 3000-4000 lariev komárov. Niektoré netopiere v tropických krajinách sa živia ovocím, iné dokážu uloviť aj malé rybky. Len dva druhy netopierov z rodu Desmod, žijúce v strednej Amerike, sa živia krvou zvierat, pričom len olizujú krv vytekajúcu z malej ranky po uhryznutí. Naše netopiere lovia korisť väčšinou počas letu v lesoch alebo

Netopiere si nestavajú hniezda ako vtáci, ale rodia živé mláďatá, ktoré kŕmia materinským mliekom. Kým sú malé, samice s nimi lietajú, neskôr ich odkladajú do „škôlky“. Mláďatá veľmi rýchlo dorastajú a už po 45 dňoch sú samostatné. Netopiere sa pária na jeseň. pričom k oplodneniu nedochádza. Vývoj začína až na jar, po prebudení zo zimného spánku. Samice sa združujú do letných kolónií kde rodia a vychovávajú mláďatá. Samce sú v malých skupinách v iných úkrytoch. Niektoré druhy využívajú v lete ako úkryty ľudské stavby hlavne podkrovia sakrálnych stavieb, ale aj povaly rodinných domov, alebo iné úkryty v budovách. Okrem starých stavieb dnes už  osídľujú aj „moderné“ panelové budovy, kde na úkryt využívajú duté priestory v strešných atikách a štrbiny medzi panelmi. Iné druhy žijú v lesoch a ukrývajú sa v dutinách stromov, za kôrou stromov, alebo v lesných stavbách.

Netopiere ľudských stavieb

K naším najväčším netopierom patrí netopier obyčajný. V letnom období samice vytvárajú kolónie na povalách sakrálnych stavieb, kde rodia a vychovávajú svoje mláďatá. Niekedy sú tieto kolónie veľmi početné a netopiere vytvárajú veľké zhluky. Najväčšie sú na povalách grécko-katolíckych kostolov v Sačurove a Lomnom, kde v letnom období žije do 2000 netopierov. V gréckokatolíckom kostole v Čičave vzrástol počet zo 400 ex. v roku 2008 na  zhruba 1000 netopierov v súčasnosti. Menšie kolónie sú aj Ľutine, Osadnom, Petrovanoch.

Letná kolónia netopiera obyčajného.

Letná kolónia netopiera obyčajného

Početné kolónie vytvára aj netopier brvitý. Najväčšia s počom cca 1800 ex. Je v malom kostolíku na Valkove. Menšie kolónie sú aj Soboši, Matiaške, Detríku.

Podkovár malý vytvára letné kolónie na povalách kostolov ale aj rodinných domov, prípadne lesných stavieb v pahorkatinách, nížinám sa vyhýba.  Nie sú také početné ako u predchádzajúcich druhov, ich zoskupenia sú voľnejšie, jedince sa nikdy  spolu nedotýkajú. Maximálny počet dosahuje do 300 ex.

K naším najmenším netopierom patrí večernica malá, ktorá žije vo väčšine obci. Ukrýva sa za dreveným obložením balkónov, v štablónoch, za reklamnými tabuľami, pod parapetami a pod.. Ich prítomnosť v úkryte prezradí napadaný trus , ktorý sa podobá na myšací. Na rozdiel od trusu myší sa dá ľahko rozmrviť medzi prstami. Ich prítomnosť je nápadná aj tým, že vyletujú na lov ešte za šera. Často lovia okolo pouličných lámp. Najväčšie kolónia majú až do  200 jedincov. Úkryt využívajú len niekoľko rokov, potom sa zaplní trusom a večernice sa presťahujú. V priebehu leta využívajú viacero lokalít. V jeseni si vyhľadávajú prechodne úkryty, vtedy môžu vo veľkom počte vletieť aj do bytov cez pootvorené okná.

Zimný spánok

Všetky naše netopiere sa živia hmyzom. V zimnom období, keď hmyz nelieta nemali by čo loviť. Väčšina vtákov to rieši migráciou do teplých krajín. U netopierov sa vyvinula zvláštna adaptácia – hibernácia, čiže zimný spánok. V jesennom období intenzívne lovia potravu a vytvárajú si zásoby tuku, ktorý im umožnia prežiť zimné obdobie. Od polovice novembra sa presúvajú do podzemných priestorov jaskýň, starých baní alebo pivníc, kde prečkajú nepriaznivé obdobie zimy v stabilných mikroklimatických podmienkach. Niektoré druhy pri tom prekonávajú vzdialenosti väčšie ako 250 km. Visiac na stenách alebo zalezené v rôznych štrbinách upadnú do telesnej strnulosti so spomalenými životnými procesmi, do tzv. hibernácie.  Kolónie netopierov sa s obdivuhodnou presnosťou vracajú na rovnaké miesta, kde zimovali aj po predchádzajúce roky. Krúžkovaním sa zistilo, že niektoré jedince možno každoročne nájsť presne na tom istom mieste.  Počas hibernácie sa u netopierov telesná teplota znižuje na teplotu prostredia v ktorom sa nachádzajú. Môže dosahovať hodnoty 1 – 10 °C. Jednotlivé druhy potrebujú na zimný spánok rozličné teploty.   Pri hlbokej letargií sa spomaľuje srdcová činnosť na 4 tepy za minútu, oproti 500 – 800 za aktívneho stavu a dýchanie na 5 – 20 vdychov  a výdychov za minútu, oproti 300 – 400 pri aktivite. V minulosti sa predpokladalo, že netopiere prespia celú zimu. Dnes vieme, že sa počas zimy viackrát prebudia aby sa napili, prípadne ulovili potravu. Budia sa aj pri veľkých zmenách vonkajšej teploty a presúvajú sa do častí úkrytu s ideálnou teplotou.

Zoskupenie podkovára malého v opálových baniach.

Zoskupenie podkovára malého v opálových baniach

K najvýznamnejším zimoviskám netopierov na Slovensku patria Dubnícke opálové bane. Pozostávajú z bane Libanka, Malá Šimonka a slepých štôlni v okolí Libanky. Celková dĺžka podzemných chodieb je viac 25 km. Zatiaľ tu bolo zistené zimovanie 17 druhov netopierov. Pri zimnom sčítaní vo februári 2020 tu bolo zistené zimovanie  8013 jedincov. Najpočetnejším druhom bol podkovár malý s počtom 4780 ex. Tento druh obsadzuje teplejšie časti bane s teplotou okolo 10 °C. Jeho počty od roku 2000 stúpli o 600 %. Podobne neustále stúpajú počty netopiera brvitého, ktorý je druhým najpočetnejším s počtom 1855 ex. Naopak klesajúcu tendenciu majú počty netopiera obyčajného s poklesom o 50 % na 514 jedincov.  V minulosti najpočetnejší druh uchaňa čierna je dnes až na štvrtom mieste. Je to druh, ktorý znáša teploty blízke bodu mrazu a zimuje v blízkosti vchodov.

Všetky naše netopiere sú zákonom chránené. Ich ochranu zabezpečuje aj Bernský dohovor,  Smernica o biotopoch a dohovor EUROBATS.

 

RNDr. Peter Pjenčák
Krajské múzeum Prešov