Mať vždy čerstvú a chutnú zeleninu z vlastnej záhradky, vypestovanú s minimálnym množstvom postrekov, je želanie, ktoré sa môže splniť každému majiteľovi aspoň malého kúska zeme. V zime, keď je záhrada pod snehom, máme dosť času premýšľať o tom, ako si tieto želania splniť.
Výber a úprava
Na pestovanie zeleniny sú najvhodnejšie hlinitopiesočnaté pôdy s dostatočnou zásobou humusu a s neutrálnou pôdnou reakciou. Príliš ľahké piesočnaté pôdy zle udržiavajú vodu i živiny a treba ich pravidelne prihnojovať. Proti vysychaniu treba povrch chrániť fóliou. Prílišnú kyslosť upravujeme vápnením. Ľahké pôdy sa rýchlo zohrievajú a vyhovujú skorým kultúram a plodovej zelenine. Ak máme ílovitú pôdu, ktorá je ťažká a studená, zlepšujeme ju hnojom alebo humusom. Ťažké pôdy vyhovujú najmä hlúbovinám.
Rozloženie záhonov
Veľkosť zeleninovej záhrady závisí od mnohých činiteľov. Na celoročné zásobenie štvorčlennej rodiny zeleninou treba rátať s plochou 100 až 200 m². Keď sa naučíme pestovať dve až tri kultúry v jednom roku formou predplodín a následných plodín, môžeme upraviť veľkosť plochy podľa tejto potreby. Premyslíme si pritom. na ktorých miestach aké veľké hriadky v záhrade vytvoríme. Nakreslíme si plánik na štvorčekovaný papier, aby sme ľahšie a presnejšie mohli prepočítavať jednotlivé rozmery. Väčšina zeleniny si vyžaduje svetlo a teplo, najlepšie je celodenné slnko. Skleník a parenisko musíme vždy umiestniť na slnečné miesto, inak sa nám táto investícia nevyplatí. Jedným z dôležitých projektov je aj plán striedania plodín na zeleninových záhonoch. Dodržiavaním správneho osevného postupu najlepšie zabezpečíme, že rastliny dostanú všetko, čo potrebujú a vyhneme sa riziku, že by sa pôdou preniesli niektoré choroby.
Výsadbový plán
Základom plánovania zeleninovej záhrady je plán výsadby. Zostavujeme ho každý rok znova, aby sme mali prehľad o tom, kde majú byť ktoré kultúry vysiate alebo vysadené, ako dlho je záhon využitý a čo urobiť s uvoľneným miestom po zbere. Na nezatienenej pôde sa vytvára prísušok, poškodzuje sa štruktúra, klesá obsah humusu, a tým aj úrodnosť. Rýchlou náhradou porastov na voľných záhonoch môžu byť kultúry ako napr. reďkovka, reďkev, listový šalát, špenát. Snažíme sa aj o to, aby druhová skladba pestovaných plodín bola čo najpestrejšia. Zameriame sa na tie druhy, ktoré potrebujeme v malých množstvách počas celej sezóny – napríklad listovú alebo vňaťovú zeleninu. Pestovateľský plán nám súčasne poslúži aj ako pomôcka pri nákupe osív a sadív.
Nároky na živiny
Jedným z hlavných dôvodov dodržiavania správneho osevného postupu je skutočnosť, že rozličné druhy zeleniny majú rozdielne nároky na hlavné živiny. Rastliny s relatívne veľkou listovou plochou spotrebujú oveľa viac dusíka ako ostatné. Koreňové zeleniny vyžadujú značné množstvo fosforu. Strukoviny majú oproti všetkým ostatným druhom zeleniny veľmi dobrú vlastnosť, že sa na ich koreňovej sústave vytvárajú maličké hľúzky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako nádorčeky. Tieto koreňové hľúzky sú však v skutočnosti veľmi užitočné – žijú v nich kolónie baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík z pôdy a premieňať ho na dusičnany. Tento prírodný dusík potom môžu ľahšie a lepšie využiť ďalšie následné plodiny.
Trojročný plán striedania plodín
Pre normálnu úžitkovú záhradu je najúčelnejší plán striedania plodín v trojročnom rytme.
1. Hlúboviny – napr. brokolica, kapusta, karfiol, kel, kel ružičkový, kaleráb
2. Koreňová zelenina – napr. mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, zemiaky a cibuľa
3. Strukoviny – napr. hrach, fazuľa, bôb
4. Všetky ostatné neuvedené druhy zeleniny, ako je pór, hlávkový šalát, kukurica a ďalšie, ktoré môžeme pestovať všade, kde pre ne práve zostalo voľné miesto.
Hlúboviny na hriadke môžeme chrániť pred mrazmi nastielaním, alebo krytím napríklad PE fóliou. Štvrtú skupinu môžeme samozrejme do kolobehu zapojiť aj priamo.
Ing. Katarína Kettmannová
Foto: autorka a archív vydavateľstva JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám
