Výstava „Arpád Račko 1930 – 2015: Vzlety, úlety a pády“ je príspevkom k nedožitým deväťdesiatym narodeninám autora svetoznámeho košického Maratónca. Sprístupnená bola síce už 4. júna ale slávnostné otvorenie sa konalo 17. júla, v deň narodenia Arpáda Račka.
Rad diel tohto popredného východoslovenského sochára okrem pamätníkov vo verejnom priestore sa stal súčasťou najvýznamnejších slovenských múzeí a galérií, súkromných zbierok v Českej republike, Francúzsku, Rusku, Švajčiarsku, Poľsku, USA, Švédsku, Nemecku, Anglicku a Kanade, vrátane Václava Havla, Alexandra Kwaśniewského, Luciana Pavarottiho alebo Hillary Clintonovej. Jeho súsoším „Hudba a poézia“ je Slovensko zastúpené v OSN. Pre Prešov vytvoril sedemmetrový antikorový Gordický uzol pred internátom UPJŠ.
Kto bol ARPÁD RAČKO?
*17. jún 1930 Szolnok, Maďarsko – 02. január 2015 Košice
Študoval spolu so Stanislavom Hanzíkom, Karlom Neprašom, Jiřím Kryštůfkom, Rudom Chorým a Jiřím Babíčkom v rokoch 1951–1956 na pražskej Akadémii u profesora Jana Laudu, kde vďaka talentu dostal Čestný rok navyše. Mal výhody študenta a mohol si robiť čo chcel. A tak odbiehal do Košíc a Spišskej Novej Vsi, kde tu a tam reštauroval kamenné časti gotickej výzdoby kostola.
Ovplyvnilo ho dielo Josefa Václava Myslbeka a Jana Štursu, čiže sprostredkovaný odkaz Rodina, Bourdella a Maillola so záujmom o človeka a prírodu. V 60. rokoch ho opantal kov a s ním súvisiace techniky. Prihlásil sa na kurz zvárania do Čabelkovho Výskumného ústavu zváračského. Mnohotvárny účinok vriaceho kovu ho vtedy privádza k tvorbe, síce smerujúcej ku konštruktívnej abstrakcii, ale vždy s realistickým základom.
Venoval sa voľnej plastike, podobizniam, reliéfom aj monumentálnym realizáciám v spojení s architektúrou (Pamätník 2. sv. vojny v Krompachoch, erb mesta Košíc. symbolika ženijných vojsk na Dukle, reliéfny Zverokruh pre fontánu v Košiciach), reštauroval sochu Auróry nad priečelím košického Štátneho divadla.
Keď kvôli pokračujúcemu zelenému zákalu začal strácať priestorové videnie, ako znamenitý portrétista aspoň pastelovo zachytil významné osobnosti domáceho kultúrneho a verejného života (herečka Mária Kráľovičová, prezident Rudolf Schuster, primátor Košíc Richard Raši).
„Neviem, či sa tým mám chváliť, alebo požalovať, ale z každej výstavy mi niečo ukradli“, prezradil raz pri štrngnutí gruzínskym koňakom, na ktorý nedal dopustiť. Veríme, že aj každý návštevník si z tejto výstavy niečo domov odnesie. Nie síce rovno niektoré Arpiho dielo, zato trvácny pocit z nich.
PhDr. Miro Procházka
Foto: J. Németh
