Prešov je mimoriadne bohatý na archeologické doklady osídlenia, ktoré možno sledovať od najstarších období praveku až po novovek. Ako živá mestská aglomerácia prosperujúca v stredoveku a novoveku vykazuje bohaté stopy života najmä v týchto obdobiach. Týka sa to predovšetkým mestskej pamiatkovej rezervácie, kde sa po r. 2002 zintenzívnila výskumná činnosť.
Dialo sa tak v súvislosti so stavebnými aktivitami a dôsledným nariaďovaním sondážnych i celoplošných výskumov. Charakter záchranného výskumu mali aj práce na Františkánskom námestí, ktoré patrí k centrálnym polohám mesta.
Pre archeológov nezaujímavé murované suterény
Stavebník si na parcele, kde v minulosti stála stavba, zabezpečil neinvázny prieskum georadarovým meraním. Takto sme ešte pred výkopmi vedeli, kde sú suterény a kde je neporušená plocha vhodná na štandardný sondážny výskum. Suterény boli zistené vo východnej i v západnej časti parcely. Východná časť bola dobre zachovaná, so zistenými drevenými prvkami vetracích otvorov, v západnej časti boli klenby narušené. Pre archeologický výskum boli tieto plochy irelevantné.
Drevený objekt takmer v centre mesta
V samotných sondách sa zistilo, že na polohe blízkej centru mesta boli v novoveku drevené stavby, staršie ako dom, čo tu stál ešte v 2. polovici 20. stor. Jeden zo zistených rozľahlých zahĺbených objektov predstavoval zásyp zemného suterénu so zvyškami zhoreného dreveného stropu a nadzemnej drevenej stavby s podpernými stĺpmi a fragmentami základového muriva.
V zásype sú výrazné spálené vrstvy dokladajúce katastrofickú situáciu zániku. Išlo s určitosťou o hospodársky objekt, ktorý zanikol pri požiari. Jeho intenzitu dokladajú červenohnedé prepálené vrstvy a struskovité spečené skrusty anorganických materiálov. Bohatý materiál z výplne objektu datuje jeho zánik na koniec 17. – začiatok 18. stor. Drevená podpivničená stavba bez murovaného suterénu v centre mesta v tak neskorom období je výnimočná.
Odpadová jama
Druhý objekt v blízkosti predchádzajúceho bol podstatne menší. Bola to jama, využívaná minimálne v sekundárnom zmysle ako odpadová. Podľa toho, že obidva objekty sa rešpektovali, i podľa materiálu, ktorý obsahovali, usudzujeme na ich súčasnosť.
Ani jeden z objektov sa na rozdiel od murovaných suterénov pravdaže nedal využiť v novostavbe. Boli stavebnou činnosťou nadobro zničené. Preto ich zachytenie a dokumentácia majú veľký význam pre archeologickú topografiu Prešova.
Pec a murivá
Ani jeden z objektov sa nezachytil úplne. Výskum obmedzoval susediaci dom a jeho statika, prípadne rôzne základové murivá, z ktorých sa zachytilo 10 fragmentov. Z objektu, ktorý sme na základe kompaktnej mazanicovej výplne identifikovali ako pec a predpecnú jamu, sa dala preskúmať iba jeho južná časť.
Výplň obsahovala výlučne novoveký keramický materiál. Objekt však datujeme do staršieho obdobia ako predchádzajúce dva.
Črepy minulosti – obrazne i doslovne
Archeológia skladá obraz dávnej minulosti z malých čriepkov – v obraznom i doslovnom zmysle. Tie doslovné črepy keramiky sú najčastejším archeologickým nálezom, ktorý predovšetkým napomáha časové zaradenie. Na ich základe sa tiež pokúšame rekonštruovať pohľad na technologické schopnosti a estetické cítenie jej tvorcov, variabilita tvarov a ich kvalita ponúka možnosti rekonštrukcie stolovania a dávnej kuchyne, technická keramika umožňuje spresniť obraz vykurovacích zariadení…
Pokiaľ ide o typy keramiky, početná je technická keramika – kachlice, veľmi častá je tiež úžitková keramika, tak kuchynská ako aj stolová. Pri obsiahlom súbore keramiky bol na Františkánskom námestí len minimálny výskyt kovových predmetov. Z úžitkovej keramiky sú najpočetnejšie rôzne varianty tanierov, hrncov, džbánov, hrnčekov a panvíc na troch nôžkach, tzv. trojnožiek. Keramika mala často glazúru v zelenej, hnedej, žltej a menej v polychrómnej variácii.
Datovanie
Bohatý súbor keramiky z Františkánskeho námestia je chronologicky pomerne rovnorodý, datovateľný do 2. polovice 17. – začiatok 18. stor. Len výnimočne sa objavil dokázateľne starší materiál (renesančné kachlice) a úplne ojedinele stredoveké črepy. Prirodzene, nachádzal sa tu aj moderný odpadový materiál z 20. stor., ktorý bol pre archeológiu nepodstatný.
Ku keramike, aj keď špecifickej, patrí nález fajky. Na Františkánskom námestí sa našla dvojdielna fajka s guľovito vypracovanou spodnou časťou hlavičky, ktorá sa v hornej časti mierne kalichovito rozširuje. Takmer identická analógia sa našla v súbore z Okružnej ulice v Prešove, kde je datovaná do polovice 17. stor. a patrí k horizontu najstarších fajok.
Najjednoznačnejším datovacím prvkom súboru je nález mince, ktorá sa našla po odstránení sute ešte pred výskumom. Nález je síce nestratifikovaný, ale zapadá do kontextu celého nálezového súboru. Ide o poltura Fr. Rákociho II z r. 1704.
Dnes na parcele na Františkánskom námestí stojí novodobá stavba. To, čo sa tu ukrývalo v zemi, sme zachránili a zdokumentovali pre lepšie poznanie minulosti Prešova. Materiál je uložený v Krajskom múzeu v Prešove, pobočke Hanušovce, ktorá tu výskum realizovala.
PhDr. Mária Kotorová-Jenčová, PhD.
Foto: Krajské múzeum
