„Obdobie päťdesiatich dní, od Nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja.“
Sv. Atanáz, Epist.fest., 1:PG 26, 1366
Výber diela Posledná večera od Maxa Kurtha, pre známy cyklus Dielo mesiaca, ktorý pravidelne pripravuje Krajská galéria pre svojich návštevníkov, nie je náhodný. Vidíme v ňom viaceré prepojenia, jednak v súvislosti s aktuálne prebiehajúcim veľkonočným obdobím, s okrúhlym výročím narodenia autora veľkorozmernej olejomaľby, ale aj s výstavou Situácie I., ktorá prezentuje výber z akvizícií galérie za obdobie rokov 2014-2016.
Pôvodnými majiteľmi obrazu Posledná večera, do roku jeho nadobudnutia do zbierok galérie, boli potomkovia známeho prešovského obchodníka. Či dielo vzniklo na základe objednávky alebo išlo o cielenú dlhodobú investíciu sme sa bohužiaľ nedozvedeli. Každopádne obraz, ktorý takmer sto rokov dominoval súkromnému interiéru, je od roku 2015 majetkom galérie a verejnosť si ho môže pozrieť osobne v rámci spoločných, tematických prípadne v budúcnosti i autorových výstav.
Maľba so známym biblickým vyobrazením Ježiša počas spoločnej večere so svojimi učeníkmi, je datovaná rokom 1919 a jej rozmery sú 110 x 120 cm. Od roku 1986 vlastní galéria dve menšie olejové štúdie (pravdepodobne jedny z mnohých) s námetom Poslednej večere, ktoré sú identické s finálnou maľbou a sú tiež jasným dôkazom, že na definitívne zachytenie výjavu sa autor precízne a dlhodobo pripravoval, pričom sa zameriaval najmä na štúdium výrazu v tvárach a situovanie jednotlivých postav v rámci kompozície výsledného diela.
„Reprezentatívne plátno na novozákonnú tému dokladá autorovo akademické školenie i majstrovstvo, s akým si poradil s témou tak často zobrazovanou v dejinách umenia. Ide v podstate o symetrickú kompozíciu, ktorú však Kurth narušil jednoduchou zmenou zorného uhlu a stiesnený pocit z výjavu narušil náznakom pootvoreného priestoru vpravo hore. Zjavné rebmrandtovské inšpirácie autor kombinuje s duchom klasicizmu, čím vzniká nevšedná estetika príznačná pre dobu vzniku, pre retrospektívne orientovanú umeleckú produkciu“ (J. Ridilla, 2013).
V motíve oznámenia zrady je základnou zložkou odozva učeníkov na Kristove slová:
„Amen, amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí“. Kristus stojí uprostred stola s rukami odovzdane vystretými pred seba a pohľadom smerujúcim dohora. Jednotlivé postavy učeníkov sú situované okolo stola v tvare písmena U, pokrytého bielym obrusom na ktorom sú v centre umiestnené symboly eucharistie – kalich a chlieb. Učeníci sa k sebe obracajú s údivom, ohromením alebo odmietavým výrazom tváre a gesta, ktoré však v tomto prípade nie sú afektované či energicky predimenzované. Naopak, z ich tvárí sála pokoj a tiché prijímanie vysloveného. „Idealizmus Krista a sv. Jána kontrastuje s naturalistickým podaním zvyšných apoštolov, stvárnených s nezvyčajným zaujatím pre svetelné efekty, zvlášť ľavá strana kompozície je v tomto smere emocionálne strhujúca“ (J. Ridilla, 2013). Je pravdepodobné, že v tvárach niektorých apoštolov spodobil Kurth vtedajších prešovských mešťanostov, na čo poukazuje najmä postava štvrtého apoštola sprava, kde vidíme podobnosť s postavou, s ktorou sa na Kurthových obrazoch stretávame opätovne (Mikuláš Melioris ?). Identifikovať „osobnosti“ mesta či mená jednotlivých apoštolov bez prítomnosti jednoznačných atribútov je nemožné, len v prípade Judáša sa môžeme prikláňať k dohadom na základe odvráteného pohľadu a pozície figúry, že ho Kurth umiestnil ako tretiu postavu zľava.
„Kurthova Posledná večera je jedinečným príkladom dožívania staromajstrovského spôsobu tvorby v období nástupu moderny“ (J. Ridilla, 2013). Je dôkazom výnimočnosti talentu a majstrovstva s ktorým Kurth pristupoval pri realizáciách portrétov, krajinárskych a žánrových výjavov, ale i pri náboženských témach nepretržite, vyše 60 rokov. Veríme, že jej prezentovaním prispejeme k sviatočnej atmosfére veľkonočného obdobia a zároveň si symbolicky pripomenieme i jedinečnú umeleckú osobnosť nášho mesta, ktorá našla svoj nový domov ďaleko od rodnej Kayny (Sasko-Anhaltsko).
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: 1919, olej, plátno, 110 x 120 cm, O 1249
