Klasicisticky komponované dielo Talianska krajina s antickými ruinami od neznámeho stredoeurópskeho umelca spadajúceho do obdobia okolo roku 1780 je ukážkou tzv. „ideálnej krajiny“. Ideálnej krajiny ako žánru vznikajúceho „na základe skíc antických architektúr prevedených v teréne alebo exploatáciou grafických predlôh.“ (Ridilla, 2012)
Neznámy stredoeurópsky maliar vytvoril v tomto duchu dve žánrové krajiny deponované Šarišskou galériou v Prešove, v ktorých dominuje architektonická zložka doplnená o ľudskú štafáž. Tieto pendanty nám poskytujú corpus delicti o obľúbenosti antických ruín výtvarnými umelcami v období 18. storočia.
Obe diela v sebe obsahujú podoby troch štýlov a to rokoka, v podobe rozdvojenia námetu a módy neskorého rokoka, klasicizmu v záujme o antickú architektúru a preromantizmu v záujme zapôsobiť na citovú stránku človeka. Našou prioritou bolo zachrániť podobu „ideálnej krajiny“, ktorej korene siahajú už do 17. storočia v diele francúzskeho umelca Clauda Lorraina.
Proces reštaurovania
Prvotný výskum spočíval z obhliadky diela. Následne sme konštatovali celkový rozsah a charakter poškodenia. Samotný povrch maľby javil znaky silného zožltnutia pôvodného lakového náteru, mechanického poškodenia na mnohých miestach a taktiež bola po obvode vypadaná farebná vrstva na bolusovom podklade. Nosičom maľby je veľmi jemné ľanové plátno, ktoré pozdĺž celého obvodu bolo degradované a narušené starým podrámom.
Prvým krokom k záchrane Talianskej krajiny s antickými ruinami bolo narušené miesta maľby stabilizovať upevnením želatinovou vodou a lokálnymi prelepmi japonským papierom. Následne bola vykonaná voskovo-damarová rentoaláž k zabezpečeniu a ochrane pred rozpadom plátna. Sondážny prieskum odkryl sviežosť azúrovo-modrej oblohy a bohatú farebnosť romantickej krajiny. Chýbajúce časti maľby boli vytmelené kriedovým tmelom a neskôr lazúrované balustovým tónom. Nakoniec bola zvolená nápodobivá čiarkovaná retuš temperovými farbami. V závere ošetrenia sa na povrch naniesla voskovo-damarová fixácia, ktorá zabezpečila ochranu povrchu.
Dielo tak získalo svoju zašlú „slávu“ a mohlo byť vystavené záujmu návštevníkov. Oba zreštaurované pendanty mohli naposledy návštevníci vidieť v Šarišskej galérii v rámci výstavy 18. a 19. storočie v zbierkach Šarišskej galérie v Prešove, ktorá sa konala v mesiacoch júl – október 2020.
Andrej Liščinský
