Tak ako každý rok pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídel (18. apríl) vám prinášame príspevok o zaujímavých pamiatkach nášho regiónu. Tohto roku v špeciálnom „nekontaktnom“ vydaní na webe, ale zároveň „k téme roka“, ktorou je epidémia.
SV. ROCHUS A PREŠOV
V súvislosti s pandémiou koronavírusu sa veriaci dnes, ako aj v minulosti, obracajú so svojimi modlitbami k sv. Róchovi, ktorý je od stredoveku uctievaný ako ochranca pred morom a epidémiami.
Svätý Rochus žil v rokoch 1295 – 1327. Pochádzal zo zámožnej rodiny v juhofrancúzskom Montpellier, avšak po strate svojich rodičov sa rozhodol rozdať svoj majetok chudobným a viesť život ako pútnik. Keď na svojej ceste do Ríma prišiel na územie dnešného Talianska, našiel krajinu spustošenú morom. Začal sa preto starať o chorých a už onedlho prejavil svoj dar zázračného uzdravovania znamením kríža. Pri návrate do vlasti však sám ochorel a nakazil sa morom. Keďže nechcel nikoho zaťažovať, utiahol sa do lesa, aby tam zomrel. V lese sa mu zjavil anjel, ktorý mu dodával odvahy, pričom akýsi pes mu začal prinášať chlieb a lízať mu rany, až sa napokon uzdravil. Po návrate domov ho už miestni obyvatelia nespoznali. Považovali ho za vyzvedača a uvrhli ho do žalára, kde po piatich rokoch väzenia zomrel. Jeho pamiatka sa slávi v deň jeho úmrtia – 16. augusta.
Fúzatý muž v pútnickom odeve
V ikonografii býva sv. Rochus znázorňovaný ako mladý fúzatý muž v pútnickom odeve (široký klobúk a palica), ktorý si vyhŕňa odev na nohe, kde sú viditeľné morové rany. Charakteristickým atribútom toho svätca je pes. Vo výtvarnej kompozícii býva sv. Rochus často znázorňovaný v náprotivku so sv. Šebastiánom, ktorý je taktiež uctievaný ako ochranca pred chorobami amorom.
Kult sv. Rócha aj na území Prešova
Sv. Rochus, sa už v 15. storočí tešil veľkej obľube, kedy sa k nemu obracali ľudia modliaci sa za uzdravenie chorých pri morových epidémiach. Centrom kultu sv. Rócha sa stali Benátky, kde boli prenesené jeho pozostatky, avšak jeho popularita bola v tom čase značná v celej západnej Európe. V nemalej miere sa kult sv. Rócha uctieval aj v Uhorsku, pričom pamiatky súvisiace s jeho uctievaním nachádzame aj na území mesta Prešov.
-
Oltárny obraz v kaplnke v mestskej časti Prešov – Solivar od J. Kavalského (foto Q. Gottwald) -
Socha sv. Rócha na súsoší na Františkánskom námestí
v Prešove (KPÚ Prešov) -
Kaplnka sv. Rócha v mestskej časti Prešov – Solivar
(foto M. Tatarka) -
Súsošie sv. Rócha na Františkánskom námestí v Prešove v r. 1948 (foto V. Knapík)
Súsošie na Františkánskom námestí
Najvýznamnejšou pamiatkou úcty k tomuto svätcovi v Prešove je pieskovcové súsošie sv. Róchana Františkánskom námestí, ktoré dali v roku 1733 postaviť prešovskí mešťania Mikuláš Horvath a Zuzana Vassová. Jeho autorom je Šimon Grimming, ktorý súsošie vytvoril v roku 1732, pričom už v nasledujúcom roku (1733) bolo súsošie umiestnené na priestranstve pred kostolom. Šimon Grimming však v roku 1734 vytvoril pre františkánsky kostol aj štyri pieskovcové sochy svätcov – Rócha, Floriána, Františka a Antona. Súsošie bolo úplne dokončené až v roku 1795. Na nárožiach jeho podstavca sa nachádzajú sochy troch svätcov – Šebastiána, Antona Paduánskeho a Františka Xaverského. Na vrchole členeného stĺpu stojí postava sv. Rócha, pod ktorou sa nachádza štylizovaná jaskyňa so spiacou sv. Rozáliou, ktorá je rovnako ako sv. Róchus uctievaná ako ochrankyňa pred morom, resp. chorobami. Súsošie bolo prvýkrát obnovené v roku 1843. K jeho ďalšej rozsiahlejšej renovácií došlo v 90. rokoch 20. storočia. V tom čase boli pieskovcové sochy už značne poškodené poveternostnými vplyvmi, a preto sa obnova realizovala formou vytvorenia ich verných kópií, ktoré boli dokončené v roku 1993. Originály sôch sú v súčasnosti uložené vo veži konkatedrály sv. Mikuláša.
Kaplnka sv. Rócha v Solivare
Druhou, nemenej významnou pamiatkou, je klasicistická kaplnka sv. Rócha nachádzajúca sa v prešovskej mestskej časti Solivar, v areáli pôvodnej výrobne soli. Kaplnka bola postavená v roku 1832, ako upomienka na vyčíňanie cholerovej epidémie v roku 1831. Ide o stavbu s pozdĺžnym jednoloďovým priestorom s polygonálnym zakončením, krytým plytkou českou klenbou. Hladká fasáda objektu je členená termovými oknami a podstrešnou rímsou, pričom nad štítovým priečelím kaplnky sa nachádza malá strešná vežička. Oltár v interiéri kaplnky sa skladá z rámovaného obrazu svätcov – Rócha, Šebastiána a Jána Nepomuckého, nad ktorými je v oblakoch znázornená Najsvätejšia Trojica s Pannou Máriou. Autorom obrazu je J. Kavalský a pochádza z roku 1831. Kaplnka je každoročne sprístupnená v priebehu odpustovej slávnosti sv. Rócha.
Matej Tatarka
Krajský pamiatkový úrad Prešov
