Zjednodušene možno povedať, že pojem „múzeum“ v Župčanoch zľudovel. Aj napriek tomu, že dnes v Župčanoch žiadne múzeum neexistuje, niektorí obyvatelia týmto termínom označujú klasicistickú kúriu ktorá sa v obci nachádza (miestnymi je tiež v menšej miere nazývaná aj kaštieľ).
Pomenovanie „múzeum“ dostala župčianska kúria od obyvateľov obce práve kvôli muzeálnej minulosti, ktorú si najmä tí starší obyvatelia obce veľmi dobre pamätajú a zároveň ju posúvajú aj mladším generáciám. Myšlienka obnoviť múzejné prostredie v Župčanoch je však v súčasnosti blízka ako vo vedení obce, tak aj u nás v Krajskom múzeu v Prešove…
Ako to vlastne bolo s múzeom v Župčanoch?
Klasicistická kúria, ktorá bola pre expozičné účely využívaná, je umiestnená v Župčanoch v parku, situovanom v centre obce nad rímskokatolíckym kostolom Nanebovzatej panny Márie.
Je to prízemná dvojtraktová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom z prvej polovice 19. storočia. V archívnych dokumentoch a slovenskej literatúre je táto kúria opisovaná ako klasicistická, zriedkavejšie ako empírová.
Za Národnú kultúrnu pamiatku bola župčianska kúria, spoločne s kostolom, hrobom Jonáša Záborského s náhrobníkom, starým pomníkom dnes osadeným v nike kúrie, miestnym parkom a dvojradovou lipovou alejou, vyhlásená 17. apríla 1963.
V obci bohatej na históriu sa však ešte v 50. rokoch 20. storočia začalo uvažovať o vytvorení vysunutej expozičnej časti Múzea Slovenskej republiky rád, ktorá mala byť inštalovaná práve v priestoroch kúrie po šľachtickom rode Puľských. Otázne bolo aký charakter a čomu bude múzejná expozícia v Župčanoch venovaná. Nakoniec bolo dohodnuté, že sa zriadi pamätná izba, venovaná jednému z najznámejších slovenských dejateľov 19. storočia, ktorý prežil podstatnú časť svojho tvorivého života v Župčanoch, Jonášovi Záborskému.
Súhlas na zriadenie Pamätnej izby Jonáša Záborského v Župčanoch dalo Povereníctvo školstva a kultúry ČSR, 21. novembra 1956. Po dlhých prípravách spojených s niekoľkými komplikáciami a desaťročnom vytrvalom úsilí sa túto myšlienku podarilo uskutočniť. Pamätná izba Jonáša Záborského v Župčanoch bola otvorená 30. januára 1966, pri príležitosti 90. rokov výročia úmrtia Jonáša Záborského.
Dejiny slovenského múzejníctva v obci
Pamätná izba Jonáša Záborského bola v Župčanoch inštalovaná „len“ 8 rokov. V júni 1974 bola pre adaptačné práce na župčianskej kúrii zatvorená a literárnohistorický materiál bol prevezený späť do depozitárnych priestorov vtedajšieho Múzea Slovenskej republiky rád. Po nutných opravách na kúrii v Župčanoch sa v jej priestoroch opäť počítalo s otvorením muzeálnej expozície, avšak už podstatne rozšírenej. Otvorenia sa táto expozícia dočkala 22. januára 1976 s novým názvom „Expozícia literárnych tradícií východného Slovenska“.
V ôsmich výstavných miestnostiach na ploche približne 300 m2 zachytávala expozícia pomerne širokú škálu literárnych dejín východného Slovenska – najstaršie kultúrne a literárne tradície (od najstarších čias do polovice 17. storočia), obdobie baroka (od polovice 17. storočia do roku 1780), prvé fázy národného obrodenia (od roku 1780 do 30. rokov 19. storočia), štúrovské hnutie na východnom Slovensku (30. – 40. roky 19. storočia), Jonáš Záborský (1812-1876), medzivojnové literárne úsilia (1918-1945) a socialistickú literatúru (od roku 1945).
Aj napriek uskutočneným adaptačným prácam na budove kúrie v Župčanoch sa jej stav v 80. a 90. rokoch 20. storočia zhoršoval, no budova „múzea v Župčanoch“ nebola rekonštruovaná. So zhoršujúcim sa stavom budovy a postupným zatváraním lokálnych múzejných expozícií na východnom Slovensku, bola aj múzejná expozícia v Župčanoch nakoniec uzavretá a zrušená v roku 2003.
Memoradnum medzi Župčanmi a múzeom
Krajské múzeum v Prešove sa spoločne s vedením obce Župčany rozhodlo v roku 2020 nadviazať na dlhoročnú tradíciu vysunutej expozície v Župčanoch. Po sérii rokovaní a jednohlasnom zvolení všetkých poslancov obce, naklonených pre spoločnú myšlienku, došlo dňa 10. novembra 2020 medzi oboma partnermi k podpise Spoločného memoranda o spolupráci. Memorandum opierajúce sa o „partnerstvo a spoluprácu“ a postavené na „potenciáli pre realizáciu individuálnych i spoločenských cieľov v oblasti zachovania a prezentácie kultúrneho dedičstva“ si za svoj hlavný obsah vyčlenilo predovšetkým „snahu o obnovu a realizáciu múzejných expozícií v kaštieli v Župčanoch“.
Župčany sú modernou obcou a v rovnakom duchu plánujú túto príležitosť aj využiť. Po samotnej rekonštrukcii kúrie je okrem sprístupnenia priestorov pre múzejné účely naplánované využiť časť jej kapacít aj pre spoločenské či sociálne účely. My v Krajskom múzeu v Prešove, spoločne s našim partnerom, obcou Župčany, veríme, že myšlienky Spoločného memoranda o spolupráci naberú v blízkej budúcnosti reálny rozmer a realizácia celého spoločného projektu prispeje ku skvalitneniu kultúrno-historického potenciálu nášho regiónu.
Mgr. Erik Ondria, PhD.
Krajské múzeum v Prešove
