Mesto Prešov sa posunulo bližšie k revitalizácii parku na Masarykovej ulici. Ten 20 rokov chátral v rukách súkromného vlastníka. V polovici decembra 2025 bola vyhodnotená krajinársko-architektonická súťaž, v ktorej sa určila budúca podoba tohto parku. S pomocou externých zdrojov financovania plánuje radnica spustiť realizáciu už v roku 2026.Park na Masarykovej ulici v Prešove si mnoho miestnych spája s ich spomienkami na mladosť a na časy, kým bol ešte tento priestor aktívnou súčasťou mestskej zelene. Na 20 rokov sa však dostal do rúk súkromných vlastníkov, ktorí ho pre verejnosť uzatvorili a ľudia mohli iba spoza brány sledovať ako postupne tento priestor zarastá a mení sa na neprehľadnú húšťavu. Situáciu zmenilo až 12. zasadnutie mestského zastupiteľstva v roku 2024, ktoré odsúhlasilo odkúpenie parku späť do majetku mesta. Primátor Prešova vtedy prisľúbil zapojenie verejnosti do procesov tvorby budúcej podoby parku. V rámci plánovanej participácie prebehli 2 kolá pootvorenia parku pre verejnosť, kde si v rámci komentovanej prehliadky mohli obyvatelia vyskúšať aj rôzne interaktívne aktivity. Súčasťou procesu bol aj rozsiahly dotazník, v ktorom sa na základe odpovedí zúčastnených formovala predstava verejnosti o podobe pripravovaného parku. Interakciu s ľuďmi však na nejakú dobu vystriedali nevyhnutné formálne procesy príprav na realizáciu. „Verejnosti sa mohlo zdať, že okolo parku na Masarykovej sa akákoľvek aktivita utlmila. Pravdou však je, že celý ten čas bežali procesy, ktoré síce nie sú pre väčšinu možno veľmi zaujímavé, nepredstavovali zásahy v teréne, fyzickú premenu zelene, ale boli to nevyhnutné kroky smerujúce k tomu, aby mohlo mesto vybrať naozaj kvalitný architektonický návrh. Ten by mal zohľadňovať nielen požiadavky mesta, ale aj všetkých ľudí, ktorí sa v dvojkolovom procese participácie vyjadrili, akú podobu parku by na tomto mieste ocenili. Výsledok architektonickej súťaže je zlomový moment, pretože vďaka nej už presne vieme, ako by mal park vyzerať. Ďalšou pozitívnou novinkou je aj to, že v rámci prostriedkov z Udržateľného mestského rozvoja, čo sú v podstate naše ´mestské eurofondy´, máme na park schválené takmer 2 milióny eur z externých zdrojov. Čaká nás ešte veľa ďalších krokov, ale zhruba v polovici roka 2026 by nám už mal víťaz súťaže dodať projektovú dokumentáciu, mali by byť dovtedy ukončené aj všetky povoľovacie procesy a ak sa projekt nezdrží na kontrole na príslušnom ministerstve, vieme s premenou parku začať už v druhej polovici roka 2026,“ uviedol primátor mesta Prešov František Oľha.Do tvorby budúceho verejného priestoru sa prostredníctvom dotazníkov zapojilo viac ako 4 a pol tisíc obyvateľov. Viac informácií o výsledkoch participácie pri tvorbe podkladov do krajinársko-architektonickej súťaže nájdete v tlačovej správe mesta.Súťaž návrhov bola vyhodnotená 12. decembra 2025 na Mestskom úrade v Prešove. Mala medzinárodnú účasť a zapojilo sa do nej 14 anonymných návrhov. Tie posudzovala porota zložená zo skúsených architektov a krajinných architektov z Česka a Slovenska. Jej členmi boli Lucie Vogelová, Vladimír Sitta, Martin Zaiček, Vít Halada a hlavný architekt mesta Prešov Patrik Panda. Spolu s ďalšími prizvanými odbornými expertmi rozhodli o výsledkoch súťaže.„Krajinársko-architektonickú súťaž sme pripravovali svedomito, aj preto si jej prípravy vyžiadali určitý čas. Znamená to kvalitné podklady, dobre definované podmienky zahŕňajúce aj požiadavky obyvateľov, špičkoví odborníci v porote, veľký počet návrhov, z ktorých bolo možné vyberať. Súťaž bola anonymná, to znamená, že porotcovia objektívne hodnotili výlučne atribúty návrhu, bez toho, aby vedeli, o ktoré architektonické štúdio alebo jednotlivcov ide. Pohľad poroty preto nebol ovplyvnený žiadnou predošlou prácou súťažiacich, či ich renomé vo svete architektúry,“ zhodnotil súťaž hlavný architekt mesta Prešov Patrik Panda.Víťazným sa stal návrh s anonymným označením „K“, pod ktorým sa ukrývalo Laboratórium architektúry krajiny s.r.o., Bratislava a architektonický ateliér zerozero. Práve architekti zo zerozero sú autormi viacerých diel aj v Prešove. Patrí medzi ne napríklad divadlo Viola, obytný komplex CMYK, či námestie Centrum, za ktoré získali aj architektonickú cenu CEZAAR 2018. V Košiciach navrhovali napríklad Kasárne Kulturpark spolu s priľahlým verejným priestorom, rovnako oceneným cenou CEZAAR 2014, či zrevitalizovanú podobu kina Úsmev.„Rozhodnutie pracovať na riešení súťažného návrhu parku v Prešove padlo na základe vnímania výzvy hľadania riešení, ktoré zachovajú až poetickú atmosféru dnešného stavu. Zaujímalo nás premýšľanie, ako vstúpiť do územia vybavenosťou parku tak, aby sme technicky a de facto aj prakticky chránili maximum jestvujúcich drevín. Bude to aj naša kľúčová rola v ďalších krokoch. To celé podčiarkuje spolupráca s lokálnymi architektmi zerozero. Ide o príkladnú demonštráciu spolupráce architektov, architektiek a krajinných architektov a architektiek,” uviedol krajinný architekt z Laboratórium architektúry krajiny s.r.o., Bratislava Michal Marcinov.„Som presvedčený o tom, že architekt sa musí angažovať v lokálnom kontexte, v meste, v ktorom žije. Z tohto hľadiska bol absolútne jasné, že sa chceme podieľať na revitalizácii tohto cenného územia a jeho prinavrátení do urbanistického i spoločenského kontextu Prešova. Na základe niekoľkých výborných spoluprác s našimi kolegami, priateľmi z Bratislavy, bola spolupráca s Labákom prvou voľbou. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí vytvoriť kvalitný verejný priestor slúžiaci Prešovčanom i návštevníkom mesta, využijúc potenciál polohy a existujúcej zelene. A to všetko s úctou k miestu,” povedal architekt zo zerozero Irakli Eristavi.Návrh víťazného uchádzača hodnotila porota ako zrelý, kultivovaný a nepreskriptívny koncept, ktorý citlivo rozvíja charakter opustenej záhrady a pracuje s minimálnou mierou formálnych zásahov.Ako vyzerá víťazná koncepciaUrbanistický návrh rozdeľuje park na tri sekvencie. Vnútro parku ostáva prirodzené, s dominanciou vzrastlých stromov a novej výsadby. Architektonické prvky sú sústredené na oba konce parku: severovýchod tvorí nástupná plocha s pavilónom prepájajúcim park s mestskou triedou. Tento návrh uvítala aj samotná porota, ktorá prepojenie s ulicou zhodnotila ako citlivé riešenie hrany parku pri Masarykovej ulici, kde dochádza k zachovaniu väčšiny existujúcich drevín a vytvoreniu plynulého prechodu medzi mestským bulvárom a parkovým prostredím. Pavilón smerom od ulice Masarykova podľa návrhu integruje kaviareň, WC a zónu herných prvkov, čím vytvára aktívne rozhranie s ulicou. Juhozápad („spodnú časť parku“) uzatvára pergola ponúkajúca „soft“ programy – detské prvky a objekt zázemia s pitnou fontánou. Vnútri parku prepája tieto tri sekcie sieť chodníkov a jediným architektonickým prvkom je kruhový vodný prvok, ktorý pripomína pôvodnú fontánu. Osvetlenie parku by mali zabezpečovať svietidlá integrované do pergol a parkových stĺpikov, doplnené reflektormi na vybrané scenérie.Za mimoriadne hodnotnú porota považovala aj otvorenosť návrhu voči budúcim zmenám, jeho adaptabilitu a schopnosť reagovať na nepredvídateľné okolnosti realizácie bez straty základných kvalít. Autori z Laboratória architektúry krajiny a ateliéru zerozero už v návrhu spomínajú, že územie má miestny význam, no jeho rozšírenie juhovýchodným smerom a prepojenie s bonsajovým parkom by z neho mohlo vytvoriť celomestský park. Návrh preto pracuje so súčasne dostupnými parcelami a zároveň schematicky predstavuje možnosť budúceho rozšírenia o dom č. 37 a bonsajový park.
