(pv) – Ako poznáme z „wildlife dokumentárnych filmov o Aljaške“, je pre lososovité ryby charakteristické správanie sa počas obdobia rozmnožovania. Dospelé jedince lososovitých rýb (losos, pstruh, sivoň) sa sťahujú do vrchných častí horských potokov, kde je kamenisté dno a bohato okysličená voda, ktorá je dôležitá pre vývoj ikier a následne plôdika (drobných, čerstvo vyliahnutých rybičiek). Tieto drobné pstruhy postupne rastú, dospievajú a putujú pomaly dole prúdom do hlavného koryta rieky, kde žijú až do dospelosti. A keď im zaťukajú biologické hodiny akoby podľa zakódovaných súradníc, putujú naspäť na miesta, kde sa vyliahli, aby aj oni presne v týchto miestach našli zákutia pre nakladenie svojich ikier.
Presne tento fakt bol aj hlavnou myšlienkou pri reintrodukcii všetkých vývojových štádií pstruha potočného do horských prítokov rieky Topľa.
Od roku 2016 až do súčasnosti na rieke Topľa a jej prítokových potokoch sa realizuje projekt zarybnenia odchovom pstruha potočného z ikier priamo v prirodzených prítokoch rieky. Túto príležitosť využilo niekoľko nadšencov, vrátane Gréty Kolcunovej, študentky Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove, pod záštitou miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. Hlavným cieľom je zdokumentovať vývin a úspešnosť odchovu pstruha potočného v rieke Topľa a jej prítokoch odchovom z ikier porovnaním dvoch metód – Whitlock-Vibert boxy (WV) a externé liahne.
Metódy a postupy, ktoré sme a využívali pri spracovaní danej témy, boli: výber lokality pre umiestnenie WV boxov a externých liahní, výber vhodného prítoku, zhodnotenie prítomnosti potravnej ponuky a stavu vody, rozmiestnenie boxov a externých liahní s ikrami na sledovanú lokalitu chovných potokov, pravidelné sledovanie WV boxov a externých liahní, zhodnotenie výsledku po jednom roku odlovom a meraním ročných jedincov.
Z výskumu vyšli zaujímavé výsledky, ktoré sú priebežne neustále doplňované o nové poznatky a zistenia. Do chovných potokov sme vysádzali rovnako po 50 000 ikier pstruha potočného. Po roku sme mali z WV boxov úspešnosť 5 %, čo predstavuje 2500 a v liahňach 15 %, čo predstavuje 7500 jedincov. V druhom roku sme mali z WV boxov 1500 pstruhov a z liahní 6500 pstruhov. V treťom roku 1000 (3 %) a 6500 (13 %) jedincov, ktoré sú schopné rozmnožovať sa.
Úspešnosť reintrodukcie pomocou WV boxov je 375 000 ikier (7,5 násobné zvýšenie počtu ikier) a 2 250 000 ikier (45 – násobné zvýšenie počtu ikier) z rýb pochádzajúcich z externých liahní. Zistili sme, že externé liahne sú až šesťkrát úspešnejšou metódou vysádzania ikier v porovnaní s WV boxmi. Celkovo sme zistili, že počet pstruhov v potokoch ako aj v rieke Topľa výrazne stúpol.
Keďže výsledky vychádzali viac ako uspokojivé, boli prezentované na viacerých súťažných prehliadkach na úrovni nielen celoslovenskej, ale aj medzinárodnej. Po postupe z celoslovenského kola Festivalu vedy a techniky AMAVET bola Gréta Kolcunová nominovaná na súťažnú prehliadku vedeckých prác „Step into the future“ v Moskve a Genius Olympiad v New Yorku (na výsledky ešte čakáme, ale už vieme, že je medzi finalistami).
Po dlhokánskej mailovej výmene dokumentov a formalít sa pre pandemické opatrenia súťaž konala v online priestore. Vážnosť otváraciemu ceremoniálu dodávalo otvorenie súťaže prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Vladimirovičom Putinom.
Už po samotnej obhajobe pred vedeckou komisiou sme na základe reakcií poroty tušili, že práca ich oslovila jednoduchosťou myšlienky, spracovaním, zanietením autorky, ale hlavne praktickou realizáciou celého projektu.
Z celkového počtu vyše 1200 projektov a 5000 účastníkov bol jednou z dvoch najlepšie hodnotených prác projekt Gréty Kolcunovej z Gymnázia L. Stöckela v Bardejove. Porota ho hodnotila za najlepšie výsledky vo vedeckovýskumných a bádateľských aktivitách, rozvoj vedeckej činnosti, kreatívne hľadanie nových a pravdivých informácií a implementáciu inovatívnych riešení do praxe.
Záverom patrí poďakovanie otcovi Gréty Kolcunovej Jozefovi Kolcunovi a celej rodine za vytvorenie pevného zázemia a pomoc pri realizácii, odbornému konzultantovi RNDr. Jánovi Klebanovi, PhD. z Gymnázia L. Stöckela v Bardejove za vedenie a odbornú spoluprácu počas písania práce a príprav na súťaže, miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu v Bardejove a pracovníkom organizácie AMAVET za nomináciu a organizačné zabezpečenie účasti na medzinárodnej úrovni.
Foto: archív Gréty Kolcunovej
