Bol 21. august, keď nás zasiahla smutná správa. Svoju životnú cestu ukončil Václav Klohna. Výnimočný človek so srdcom na dlani, vždy optimisticky naladený, ochotný pomôcť, povzbudiť a posmeliť. Nikdy nie v obyčajných veciach.
Od svojho detstva som bola umiestnená v zariadení pre zdravotne znevýhodnených v Košiciach.
Nie, nebolo to preto, aby sa ma rodina chcela vzdať. V tom čase bol pojem integrácie veľkou neznámou. Do istej miery bolo výhodné, že sme si boli všetci rovní. Nemenej dôležité bolo aj nadobudnutie vzdelania, ktoré nám pomohlo k správnemu nasmerovaniu v budúcom živote. Svoje školské časy som teda strávila so synom zosnulého, ktorý zvládal a zvláda svoj pestrý život na invalidnom vozíku. Mimoriadne šľachetná bola skutočnosť, že pre zosnulého bolo samozrejmosťou byť k dispozícii nám všetkým, nie iba svojim blízkym.
Žil darovaný život do poslednej chvíle. Vždy hľadal spôsoby ako eliminovať dôsledky utrpenia a bolesti v živote odkázaných na pomoc a opateru. Tomuto tajomstvu dokáže rozumieť len ten, kto má skúsenosť. Som šťastná, že som Václava Klohna mohla poznať. Verím, že nebo má zisk vzácneho človeka. Ďakujeme!
PaedDr. Ivana Mochorovská
