Pre prešovský futbal je najvyššia slovenská súťaž momentálne takpovediac v nedohľadne. Iba niektorí jednotlivci, ktorí sa učili abecedu najmasovejšieho kolektívneho športu v našom meste, sú v nej účastní. Či už ako hráči, alebo ako tréneri… Patrí k nim aj Erik Havrila (na fotografii), ktorý pôsobí vo funkcii prvého asistenta hlavného kormidelníka v FC Vion Zlaté Moravce. Za sebou má nevydarenú premiéru, lebo v prvom kole Fortuna ligy prehrali jeho zverenci v Trenčíne 0:4. Aj o tom bola krátka reč, ale až na konci rozhovoru. Ešte predtým sme sa bavili o jeho doterajšej trénerskej činnosti.
„Počas štúdia trénerstva na FTVŠ v Bratislave som hrával za FC Petržalka, zároveň tiež získaval skúsenosti v jeho mládežníckych tímoch. Neskôr v Karlovej Vsi a potom v Spartaku Trnava, kde som pôsobil pri kategórii U16 spolu so súčasným hlavným trénerom Vionu Ľubošom Benkovskym. Nasledovali tri roky v mládežníckych štruktúrach Slovana Bratislava, kde som pracoval aj ako šéftréner ženskej sekcie. Prvé kontakty s kategóriou mužov som mal v sezóne 2019/2020 ako asistent trénera v Podbrezovej. Nasledoval návrat do Slovana opäť do funkcie šéftréner ženskej sekcie, zahrali sme si Ligu majstrov, no pandémia všetko stopla. V jarnej časti uplynulej sezóny som dostal šancu absolvovať stáž pod trénerom Darkom Milaničom v A tíme ŠK Slovan, pravidelne som cestoval s na zápasy, zúčastňoval sa tréningového procesu, mal na starosti videozáznamy. Takúto skúsenosť si veľmi vážim, určite ma posunula ďalej. A potom, na konci sezóny, ma Ľuboš Benkovský oslovil s ponukou na prvého asistenta trénera Zlatých Moraviec. Keďže ho poznám, dlho som nerozmýšľal. Obaja vieme, čo môžeme od seba navzájom očakávať a taktiež vieme, akým štýlom chceme spoločne pracovať a prezentovať sa. FC Vion je príjemný rodiny klub, pre ktorý bola uplynulá sezóna historická, osobne som ho v nej sledoval v každom fortunaligovom kole. Verím, že poctivou a svedomitou prácou môžeme na tento míľnik teraz nadviazať.“
Pre zaujímavosť, nie ste prvým z Prešova, či jeho okolice, kto sedí na lavičke Zlatých Moraviec. V sezóne 2002/2003 to bol Dušan Liba, brat legendárneho hokejistu Igora Libu, ktorý sa narodil v neďalekých Teriakovciach…
Ani momentálne nie som jediný, v hráčskom kádri máme prešovských odchovancov brankára Patrika Lukáča a stredného obrancu Martina Bednára.
Máte nejaký podiel na ich príchode do mužstva?
To nie, no v budúcnosti netreba nič vylúčiť. Dobrí hráči sa skoro vždy posúvajú do vyšších súťaží, neskôr do najvyšších a prešovská liaheň má určite vo svojich radoch talentovaných odchovancov.
Váš zatiaľ najvýraznejší výsledok (úspech) v trénerskej kariére?
Nehovoril by som o nejakých úspechoch…Veľmi si vážim, že som v 29 rokoch dostal šancu vo Fortuna lige. Pre mňa je to proces postupného napredovania, snažím sa každý deň pracovať na maximum, lebo verím, že sa úspech dostaví.
Premiéra vám nevyšla podľa predstáv. V Trenčíne ste akoby symbolicky inkasovali v 13. minúte a potom do prestávky ešte trikrát. V čom bola príčina vysokej prehry 0:4?
Prvý polčas sa nám absolútne nevydaril. Praktický zo všetkého sme po veľkých individuálnych chybách dostali gól. Po prestávke to bolo úplne iné. Domácich sme zatlačili, mali množstvo šancí, žiaľ, góly sa nedostavili. No každopádne, druhé dejstvo ukázalo, akým spôsobom hry sa chceme v nasledujúcich kolách prezentovať.
Pre zaujímavosť, v Trenčíne išlo tiež o váš mikrosúboj s ďalším exprešovčanom Marošom Ferencom, ktorý je trénerom brankárov pod Matúšovým hradom. A do tretice, nad dodržiavaním pravidiel dohliadal hlavný rozhodca Peter Ziemba. Aj ste si navzájom niečo pred alebo po zápase povedali?
Iba tradičný pozdrav pred začiatkom, poprianie šťastia a na viac nebolo času.
Sledujete na diaľku dianie v súťažiach riadených ObFZ Prešov? Určite v nich máte niekoľkých bývalých spoluhráčov či priateľov.
Keď mám povedať pravdu, nestíham. Prvoradé sú pracovné a rodinné povinnosti. No všímam si dianie v mojom rodnom prešovskom Tatrane. Veľmi ma mrzí v akej situácii sa momentálne nachádza. Dúfam, že do neho konečne prídu ľudia, ktorí mu budú chcieť pomôcť a najstarší klub na Slovensku sa vráti tam, kam patrí, teda do najvyššej súťaže. Veľmi to všetkým jeho fanúšikom prajem.
Ján MIROĽA
Foto: archív E. Havrilu
