V uplynulých dňoch sa významného životného jubilea 50 rokov dožil hádzanársky manažér Viliam Petko, ktorý svoju doterajšiu činnosť v športe medzi sedmičkami zasvätil práci na rôznych pozíciách v Tatrane Prešov a na úrovni regionálneho zväzu i Slovenského zväzu hádzanej.
Ako každého malého chlapca aj jemu najprv učaroval futbal. Až po príchode na ZŠ Odborárska v Prešove, ktorá bola známa Školským športovým strediskom so zameraním na hádzanú, sa začal zaujímať o tento šport. V žiackej kategórii bol v družstve spolu aj s Jozefom Tomašom, ktorý to dotiahol až do ligového áčka Tatrana. Vilo neskôr zistil, že pre vzrast a talent, ktoré mu neboli od prírody dopriate, „presedlal“ na inú činnosť.
V 15.rokoch sa začal venovať športovej novinárčine a samozrejme na úvod hádzanej, ktorá mu bola najbližšia. Ako externý novinár dopisoval pre domáce Prešovské noviny a Prešovský večerník, ale aj pre renomované denníky Pravdu a Šport. Novinárskym koníčkom sa vlastne opäť vrátil do hádzanárskeho Tatrana, ktorý v tom čase (1989-1993) trénoval aj jeho vysokoškolský učiteľ Martin Gregor. Už pred skončením vysokoškolského štúdia na Pedagogickej fakulte v Prešove sa dohodol s vtedajším prezidentom Tatrana MUDr. Zdenkom Veleckým, že po štúdiu nastúpi na funkciu sekretára klubu (dnešná úloha manažéra) do Tatrana Prešov. O takejto profesionálnej práci v hádzanej predtým len sníval… Na tento post nastúpil ako 23-ročný a dodnes zrejme drží vekový rekord, že túto pozíciu začal vykonávať ako najmladší v slovenských hádzanárskych kluboch.
Druhá polovica 90. rokov minulého storočia nebola po ekonomickej stránke vôbec ľahká. Skončil generálny sponzor a klub fungoval len z príspevkov menších sponzorov. Vilovi sa však osobne darilo. Svojou zodpovednou, precíznou priam puntičkárskou prácou si pootvoril dvere až do mužskej reprezentácie Slovenska, kde vykonával funkciu vedúceho realizačného tímu, keď kolektív viedol tréner Martin Gregor. Prácou so sponzormi si zase otvoril cestu aj do ďalšej činnosti. V roku 1997 mu ponúkol majiteľ Farmakolu Miloslav Chmeliar, dnešný vlastník Tatrana Prešov, prácu obchodného manažéra. Ešte v tom istom roku Vilo pozval pána Chmeliara na ligové zápasy prešovských hádzanárov, a tam sa začali „kuť“ prvé myšlienky, že M. Chmeliar prevezme finančne zdecimovaný Tatran. Tak sa stalo v roku 2001.
Viliam Petko pomohol aj s registráciou hádzanárskeho tímu Tatran Prešov, pretože v počiatkoch fungoval ako ŠK Farmakol Prešov. Tým, že V. Petko predtým pôsobil v Tatrane, pomohol svojmu vtedajšiemu šéfovi M. Chmeliarovi v činnosti prešovských hádzanárov. S pribúdajúcimi rokmi prišli majstrovské tituly, aj úspechy na medzinárodnej scéne. Predovšetkým účinkovanie v Lige majstrov, či v európskych pohároch, na ktoré veľmi rád spomína. Na množstvo nových priateľstiev a zážitkov na cestách. V roku 2010 ho však zastavili veľké zdravotné problémy. Kvôli nim bol takmer 3 roky mimo práce a hádzanárskeho diania. Na hádzanárske ihrisko Viliama opäť priviedol jeho syn Jakub, ktorý sa začal venovať hádzanej. Postupne sa vrátil do starých hádzanárskych „koľají.“ V družstve, v ktorom hral jeho syn, pôsobil ako asistent trénera a vedúci tímu. Pri tréneroch Milanovi Škopárovi, Petrovi Jalčovi a Róbertovi Kravčákovi.
Po majstrovských tituloch s mužmi Tatrana Prešov si veľmi cení titul majstra Slovenska v Martine so synom Jakubom v celku mladších žiakov Tatrana Prešov, víťazstvo na SOHU a na Školských športových strediskách v Považskej Bystrici, to všetko v roku 2016 . V rokoch 2013 – 2016 sa venoval práci aj na zväzovej úrovni. V rámci Prešovského krajského zväzu hádzanej bol generálnym sekretárom. Na Slovenskom zväze hádzanej v Bratislave pracoval v Správnej rade a spolu s Eduardom Schwarzbacherom boli koordinátormi pre minihádzanú v Prešovskom kraji. Po dlhých rokoch sa im spolu podarilo obnoviť Školskú ligu v minihádzanej. Spolu tiež viedli regionálny výber kadetov Východ.
V súčasnosti sa venuje hádzanárskej práci aj na medzinárodnej úrovni. Veľmi intenzívne spolupracuje s Medzinárodným hádzanárskym kempom Ratka Nikoliča v Srbsku, kde je jeho spoluorganizátorom. A taktiež má veľmi dobré kontakty s hádzanárskymi zväzmi krajín bývalej Juhoslávie.
Viliamovi Petkovi k životnému jubileu prajeme do ďalších rokov predovšetkým veľa zdravia a energie pri práci v rozvoji slovenskej hádzanej.
Text: Ivan Kriššák
Foto: Henrieta Petková
