Koronakríza vrátila viaceré ukazovatele hospodárenia samosprávy viac rokov dozadu. Klesli prebytky na bežných účtoch, dlh na obyvateľa vzrástol a viac záväzkov nebolo uhradených načas.
Mestá: Finančné zdravie
Rok 2021 – ďalší rok pandémie koronavírusu – zhoršil finančnú kondíciu slovenských miest. Priemerné skóre finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje hodnotu 4,35 z maximálnych 6,00, čo je o 0,07 bodu menej ako rok predtým. Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálny pokles znamená pomyselný návrat k stavu z roku 2016.
Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti.
Celkovo 59 miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov), pričom na vedúcej pozícii evidujeme Nové Mesto nad Váhom. Ďalších 78 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi („dostatočné“ finančné zdravie) zaznamenali mestá Bratislava, Zlaté Moravce, Levoča a Myjava. To signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti.
Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by však doňho nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá je už roky v nútenej správe, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.
Tab. 1: Zoznam 5 miest s najlepším a najhorším finančným zdravím s ďalšími dôležitými ukazovateľmi ich hospodárenia
| # | Mesto | Finančné zdravie (min=0 … max=6) | Dlh (% bežných príjmov) | Bilancia bežného účtu (%) | ||
| 2020 | 2021 | 2020 | 2021 | 2020 | ||
| 1. | Nové Mesto nad Váhom | 5,91 | 5,90 | 2,41% | 2,24% | +19,90% |
| 2. | Tvrdošín | 5,88 | 5,86 | 0,00% | 0,00% | +19,24% |
| 3. | Svätý Jur | 5,88 | 5,85 | 0,00% | 0,00% | +16,75% |
| 4. | Dubnica nad Váhom | 5,90 | 5,79 | 2,31% | 2,24% | +18,39% |
| 5. | Krásno nad Kysucou | 5,62 | 5,68 | 0,00% | 0,00% | +20,45% |
| … | … | … | … | … | … | … |
| 137. | Spišské Podhradie | 4,17 | 4,13 | 34,70% | 28,59% | +9,45% |
| 138. | Myjava | 3,40 | 3,97 | 47,94% | 42,60% | -0,07% |
| 139. | Levoča | 4,10 | 3,94 | 28,50% | 35,61% | +7,79% |
| 140. | Zlaté Moravce | 4,20 | 3,83 | 33,23% | 48,61% | +4,78% |
| 141. | Bratislava /spolu/ | 3,88 | 3,83 | 34,08% | 32,42% | +6,33% |
| Všetky mestá v SR | 4,42 | 4,35 | 20,99% | 21,56% | +8,40% |
Zdroj: dáta – mestá; zber dát – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO
Mestá: Dlh a bilancia bežného účtu
Napriek koronakríze zatiaľ dokázali mestá udržať svoju percentuálnu mieru zadlženia pod kontrolou – priemerné zadlženie miest v SR počas roku 2021 síce stúplo, no iba mierne. Presnejšie, došlo k nárastu z 20,99 % na 21,56 %.
Aj za rok 2021 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %).
Mestá s relatívne vysokým dlhom sú Zlaté Moravce (48,6 %), Leopoldov (42,8 %), Myjava (42,6 %) a Veľký Krtíš (41,9 %). Agregovaný údaj o dlhu za celú Bratislavu predstavuje 32,4 %, no dlh samotného bratislavského magistrátu je na úrovni až 45,1 %; štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí.
O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Koronakríza sa prejavila na poklese prebytkov miest a vo výsledku sa jedná o najmenej dobrú hodnotu spomedzi uplynulých 7 rokov.
V roku 2021 zaznamenali kladnú bilanciu bežného účtu všetky mestá okrem dvoch – Zlaté Moravce mali deficit -1,0 % a deficitne hospodáril aj bratislavský magistrát (-0,7 %). Ostatné mestá s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov problém nemajú. Najvyšší prebytok dosiahli v Novom Meste nad Váhom (+20,2 %). Priemerná bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla +6,33 %, čo je signifikantné medziročné zhoršenie oproti hodnote +8,40 % z roku 2020.
Kraje: Finančné zdravie žúp sa aj kvôli koronakríze opäť zhoršilo, významne klesli prebytky hospodárenia
Župy v roku 2021 nenadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť a zlepšovať aj vďaka tomu svoje finančné zdravie. Počas uplynulého roka došlo k druhému nárastu ich zadlženia v rade, keď v priemere ich dlh narástol z 30,3 % na 30,6 % ročných bežných príjmov.
Napriek nárastu zadlženia žúp platí, že žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2021 v bratislavskej župe (41,4 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v župe nitrianskej (9,3 %). Dlh dokázali v roku 2021 najviac znížiť v trnavskej župe, najviac dlh narástol v trenčianskom kraji.
Zhoršili sa aj ďalšie relevantné ukazovatele hospodárenia – župám narástla dlhová služba (z 3,58 % na 6,44 %), mierne narástli aj záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Prebytky na bežných účtoch klesli o pätinu – priemerná bilancia bežných účtov za všetky župy predstavovala +8,3 %, čo je najmenej dobrý výsledok od roku 2015. Pre porovnanie, za rok 2020 priemerná bilancia bežného účtu dosiahla +10,6 % a za rok 2019 dokonca +13,3 %. Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, najlepšie hospodárila v roku 2021 trnavská župa, najvyšší relatívny úbytok dosiahla trenčianska.
To všetko prispelo k zhoršeniu priemerného finančného zdravia žúp z 4,59 na 4,47 bodu. Na vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia sa dostala nitrianska župa so skóre 4,99 bodu. Naopak, na poslednom mieste evidujeme žilinskú župu s hodnotením 4,20 bodu, ktorá sa v tomto ukazovateli aj medziročne najviac zhoršila. Jediný kraj, ktorý si medziročne vo finančnom zdraví polepšil, je banskobystrický. Všetky župy však vykazujú „dobré“ finančné zdravie.
Tab. 2: Finančné zdravie samosprávnych krajov a ďalšie dôležité ukazovatele ich hospodárenia
| # | Samosprávny kraj | Finančné zdravie (min=0 … max=6) | Dlh (% bežných príjmov) | Bilancia bežného účtu (%) | ||
| 2020 | 2021 | 2020 | 2021 | 2020 | ||
| 1. | Nitriansky | 5,06 | 4,99 | 10,70% | 9,30% | +6,70% |
| 2. | Trnavský | 4,90 | 4,90 | 45,33% | 38,57% | +11,49% |
| 3. | Trenčiansky | 5,07 | 4,87 | 28,05% | 36,79% | +12,89% |
| 4. | Banskobystrický | 4,81 | 4,82 | 26,66% | 22,87% | +10,58% |
| 5. | Košický | 4,67 | 4,67 | 29,72% | 30,90% | +14,56% |
| 6. | Prešovský | 4,79 | 4,66 | 33,70% | 34,59% | +13,64% |
| 7. | Bratislavský | 4,74 | 4,64 | 36,90% | 41,40% | +11,27% |
| 8. | Žilinský | 4,51 | 4,20 | 35,03% | 34,55% | +3,73% |
| Všetky kraje spolu | 4,59 | 4,47 | 30,31% | 30,63% | +10,59% |
Zdroj: dáta – VÚC; zber dát – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO
Viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia samospráv nájdete na portáli: www.hospodarenieobci.sk
Podrobnejšia analýza hospodárenia miest v SR: www.ineko.sk/file_download/1712 a žúp: www.ineko.sk/file_download/1713
Matej Tunega,
analytik INEKO
