Začiatky vzniku a činnosti dobrovoľných hasičských zborov na území Slovenska spadajú do 60. a 70. rokov 19. storočia. Predchádzal im spôsob ochrany pred požiarmi organizovaný na základe existencie cechov. Vydaním živnostenského zákona v roku 1872 boli cechové organizácie zrušené a končí sa im aj zainteresovanosť v boji s ohňom. Z ponúkaných troch foriem organizovaného hasičstva, platené, povinné a dobrovoľné, sa ako najvýhodnejšie ukázalo hasičstvo dobrovoľné, organizované na spolkovom základe. Do roku 1893 novozaložené mestské a dedinské hasičské zbory sa združovali do väčších celkov, jednôt, pričom si názov určovali podľa krajov, napr.
Podtatranská hasičská jednota so sídlom v Spišskej Novej Vsi, založená v roku 1877. Od roku 1893 sa organizujú župné hasičské jednoty /zväzy/. Ich úlohou bolo utvárať jednotné hasičstvo v rámci župy, jeho rozširovanie, zdokonaľovanie, starostlivosť o jeho členov a pod. Najvýznamnejšie funkcie v ňom spravidla zastávali vysokí administratívni úradníci /podžupani/. Ak mali dobrovoľné hasičské zbory plniť náročné úlohy pri záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt pred živelnými pohromami, museli mať organizačne premyslenú vnútornú štruktúru založenú na dobrovoľnosti, disciplíne a veliteľskej právomoci. Prezentuje to dokument „Hlavná správa o zložení a štruktúre hasičskej organizácie Šarišskej župy s prihliadnutím na zadelenie obcí do stotín, oddielov /zborov/ a čiat s menami veliteľov“ z 15.júla 1894, spracovaná podžupanom Szineyi Mersze Istvánom v Prešove. Potvrdzuje existenciu a členenie hasičstva v Šarišskej župe na šesť hasičsko-dozorných okresov /obvodov/ s 37 stotinami, 98 oddielmi /zbormi/, 207 čatami v 380 obciach župy.
Na čele hasičskej organizácie bol stály župný výbor s predsedom Szineyi Mersze Istvánom. Nižšími zložkami bolo 6 okresných /obvodných/ hasičských organizácií. Okresným hasičským dozorcom Nižno-Toryskej bol Péchy Kálman, statkár z Boliarova, Horno-Toryskej Bánó István, statkár z Roškovian, Širockej Szineyi Merse József, statkár zo Svinnej, Topľanskej Rády Antal, slúžny z Giraltoviec, Sekčovskej Semseyi Ottó, statkár z Demjaty a Makovickej Toszt Károly, statkár zo Zborova. Medzi 37 stotinami s vymenovanými veliteľmi sú 4 stotiny zložené z mestských hasičov /Prešovská, Bardejovská, Sabinovská a Solivarská stotina/. Veliteľské funkcie v hasičských zboroch a čatách zastávajú predovšetkým majetnejšie vrstvy a dedinská inteligencia. Prevládajú statkári, učitelia, kňazi, lesníci, ale i krčmári a muži iných profesií. Ďalšie údaje potvrdzujú, že v uvedených prvých troch hasičsko-dozorných okresoch /175 obcí/ existovali samostatné hasičské zbory iba v 19 obciach /Drienov, Kavečany, Drienica, Lipany, Brezovica, Nižný Slavkov, Bajerovce, Šambron, Krivany, Plavnica, Orlov, Fintice, Veľký Šariš, Gregorovce, Svinia, Kojatice, Fričovce, Križovany, Chminianske Jakubovany/. Ostatné obce, navzájom susediace /2 až 6/, v zmysle nariadenia Uhorského ministerstva vnútra z roku 1888 vytvárajú združené hasičské zbory. Predpisy Uhorského krajinského hasičského zväzu z 5.januára 1898 umožnili vznik samostatného hasičského zboru už aj v takej obci, kde sa vytvorila aspoň jedna čata s minimálnym počtom mužov 19. Napriek precíznym štatistickým podkladom vypracovaným šarišským podžupanom, nemôžeme však s určitosťou posúdiť, ktoré z uvedených hasičských zborov boli založené na dobrovoľnom základe a ktoré vznikli ako povinné.
Oficiálne priznanie legitimity existencie jednotlivých dobrovoľných hasičských zborov bolo dané až schválením stanov a registráciou spolku Ministerstvom vnútra Uhorska. Táto závažná podmienka často nebola dodržaná a splnená. V každom prípade zmienený dokument posúva existenciu mnohých hasičských zborov na území Šarišskej župy už do 80. rokov 19. storočia.
Mgr. Igor Lazorík
Foto: Archív Krajského múzea v Prešove /Cvičenie prešovských hasičov v roku 1906./
