Politikárčenie, populizmus, marketing a občan zatiaľ zúfalo hľadá miesto na zaparkovanie, ktoré nenachádza, aj keď v lokalite býva.
Pomaly ako od Franza Kafku vyznieva absurdita čiar ohraničujúcich parkovacie miesta na Sídlisku duklianskych hrdinov. Zúfalstvo zas vyvoláva činnosť politickej reprezentácie, zredukovaná na spoločné fotky, či hľadenie na novo namaľované čiary priamo na mieste… a občan môže blúdiť a krúžiť hľadajúc miesto na zaparkovanie pred svojim vlastným bytom.
Čo sa stalo?
Mesto snažiac sa realizovať „novú“ politiku parkovania namaľovalo čiary, ohraničujúce miesta na parkovanie. Reálne došlo k úbytku parkovacích miest v lokalite, ktorá dlhodobo trpí na svoje umiestnenie v užšom centre mesta. Rezidenti bývajúci v lokalite mnohokrát hľadajú miesto na zaparkovanie, ktoré býva obsadené tými, ktorí jednoducho idú centra a nechcú platiť parkovné, alebo v centre pracujú a zaparkovaním na „SDHačku“ využívajú dieru v tom, čo mesto sľubuje dlhodobo riešiť a nerieši – čitateľnú, jasnú, logickú, spravodlivú a férovú parkovaciu politiku v Prešove.
Čo sa malo stať?
Mesto by malo mať spracovaný audit parkovania v lokalitách. Malo by poznať, koľko je rezidentov a koľko áut majú. Malo by strážiť nekoncepčný stavebný rozvoj lokalít, ktoré síce ponúkajú možnosti napr. nadstavby nad bytovkami, ale nie sú nafukovacie a nedokážu generovať zodpovedajúci počet nových parkovacích miest.
Na „SDHačku“ rastie nadstavba,
ktorá do dávno v parkovacom potenciáli
poddimenzovanej lokality privedie omnoho
viac aut ako je to malé parkovisko
vytvorené na úkor zelene vedľa bytovky.
A čo urobilo mesto?
Povolilo nadstavbu nad jednou z bytoviek, čo privedie ďalšie autá.
Zredukovalo počet existujúcich parkovacích miest, napriek tomu, že pôvodný spôsob parkovania nebol v mnohých prípadoch nelogický, či „škodlivý“.
Ponechalo právo parkovať tam komukoľvek, nechajúc tak „domácich“ v „štichu“.
Vytvorilo situáciu, kedy občan zatlačený do parkovacieho kúta musí hľadať kúsok voľného priestoru na zaparkovanie, mnohokrát rizikovo a nie v súlade so zákonom.
Kvôli zle zaparkovaným autám,
smetiarske autá vychádzajú
na novo rekonštruované obrubníky,
ničiac tak verejný majetok
a roznášajúc blato po celej lokalite.
Mesto by malo chrániť záujmy rezidentov a nevytvárať potencionálne kolízne situácie. Mesto malo už dávno lokalitu označiť dopravným značením parkovania vyhradeného pre rezidentov a dopravnú obsluhu – čím by sa zamedzilo špekulatívnemu parkovaniu, ktorého cieľom je obísť spoplatnené parkoviská v centre (čo je opäť politikou mesta).
Mesto malo v súbehu odbornej verejnosti a obyvateľov lokality vyvolať verejnú diskusiu o tom, kde a aké parkovacie miesta sa môžu postaviť (čo povedia odborníci, v kontexte noriem a stavebných postupov) a kde ich obyvatelia chcú – aby nebolo parkovanie na úkor zelene. A nakoniec mesto musí vytvárať také podmienky, ktoré na jednej strane riešia prioritne tých, ktorí tam bývajú – nech to berieme akokoľvek, tým, že tam bývajú majú právo aj na parkovanie a na strane druhej také parkovanie, ktoré je v súlade s normami, zákonmi a je súčasťou bezpečného života v lokalite.
Dnes je tomu presne naopak. Neodborným, nekoncepčným a škodlivým „maľovaním čiar“ mesto vytvára situáciu, ktorá núti obyvateľov parkovať tak, že porušujú zákon a tvoria potenciál pre veľké nebezpečenstvo. Je logické, že bývajúc v lokalite, ak nenájdem voľné parkovacie miesto mnohí parkujú tak, že tvoria zábranu pre prípadný prechod záchrannej, či požiarnej techniky – čo to môže spôsobiť sme sa presvedčili pri tragickom výbuch bytovky na sid.3. Mesto tento fakt dlhodobo ignoruje. Neexistujú žiadne pravidlá. Mestskí policajti pokutujú nezaplatené parkovné na súkromných parkovacích miestach, ale tolerujú (ľudsky) nezákonné parkovanie v lokalitách, kde parkovacích miest je nedostatok….
Dokedy bude táto neodbornosť, nekonečnosť a ignorancia potrieb Prešovčanov fungovať?
