(pv) – Už druhý rok budeme prežívať Veľkonočné sviatky trochu inak pre pandémiu koronavírusu. Slováci sú však aj napriek obmedzeniam odhodlaní dodržať tradície, hoci veľkonočné jedlá tento rok asi nebudú posvätené a rodiny nebudú doma vítať šibačov. Zvyky však dodržia aspoň v úzkom kruhu rodiny. Pre väčšinu kresťanov na svete, či už katolíkov, alebo protestantov je tento sviatok najmä o oslave vzkriesenia Krista. Židia oslavujú v tomto období tiež významný sviatok, ktorý sa volá Pesach.
Vo svete je množstvo krajín, kultúr a spoločenstiev, ktoré majú vlastné a možno aj ojedinelé spôsoby ako osláviť Veľkonočné sviatky svojimi vlastnými tradíciami. Niekde sa jedia čokoládové zajačiky, „bijú a oblievajú“ sa ženy, inde sa hľadajú schovávané veľkonočné vajíčka a v ďalšom sa púšťajú šarkany. Tieto sviatky sa totiž vždy prelínali s oslavou jari, ktoré pôvodne oslavovali pohanské národy. Neskôr tieto ľudové zvyky dostali nový náboženský význam.
Je zaujímavé, ako Slovensko spojilo dva rôzne ľudové zvyky. Máme totiž na Veľkonočný pondelok, českú pomlázku, ktorú u nás voláme šibačkou. Tá sa dodržiava najmä na východe Slovenska. K jarným symbolom Veľkej noci patrí jedlo, najmä údená šunka, klobása, varené vajíčka, cvikla s chrenom a tradičná veľkonočná hrudka, teda syr, ale aj bahniatka a barančeky. Obľúbeným je sladký koláč, ktorý sa formuje do podoby ležiaceho barančeka.
VEĽKÁ NOC VO SVETE:
USA
V Spojených štátoch amerických, majú zaujímavú tradíciu na oslavu Veľkonočných prázdnin. Jednou z tradícii, ktorá je častá aj vo svete, je vyfarbovanie vajíčok, teda kraslíc. Najzaujímavejšia americká tradícia je udalosť „Easter Egg Roll“, ktorá sa uskutočňuje na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade. Vajíčka schováva takzvaný Veľkonočný zajačik. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ju do Nového sveta noví osadníci z Európy. Samotná udalosť má dlhú tradíciu a v Bielom dome sa koná už od roku 1878.
Anglicko
Anglicko má množstvo rôznorodých zvykov. Napríklad sa často počas Veľkej noci tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci sú sprevádzaní hudbou, majú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaní posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu, teda peniaze.
Nórsko
Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. Nie, nepáchajú sa vtedy vo veľkom vraždy či lúpeže. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo trilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu.
Taliansko
Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok, ale aj tu sa nájdu zaujímavé a netradičné zvyky. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a sú spojené s oslavou zmŕtvychvstania. Hrá pri nich aj nenáboženská hudba. Na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, kedy miestni na sebe majú rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla, a oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. Čo znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženie nimi diablov.
V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž, ktorý žiari do ďaleka. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo v preklade znamená mestu a svetu. Tuto omšu sledujú často veriaci zo celého sveta, je totiž natáčaná mnohými televíziami a je prednášaná vo viacerých jazykoch.
Poľsko
Ak ste veriaci, tak počas Bielej soboty ide celá rodina spoločne do kostola, aby dostala požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou to je biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením. Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „Smingus-Dyngus“. Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n.l.
Česko
Naši českí susedia majú naopak na Veľkonočný pondelok takzvanú „Pomlázku“, kedy muži musia „zbiť“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby. Podľa legendy je vŕba prvý strom, ktorý kvitne na jar, a pohyblivosť a pružnosť týchto konárov má zaručiť plodnosť žien. Je to však zvyk, kedy „zbitie“ nepôsobí bolesť, ale je skôr určené na zábavu a naháňanie žien. Za zbitie žena musí pohostiť mládenca či už kraslicou, vajíčkom, sladkosťami, peniazmi alebo panákom alkoholu na vzpruženie.
Bermudy
Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresiek a majú aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Učiteľka z Britskej armády sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba. Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvar kríža. Tak vznikla táto tradícia púšťania šarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.
Filipíny
Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť, Ukrižovanie Ježiša. Táto prax nie je podporovaná v rámci katolíckeho náboženstva a kostolov. Miestny dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka. Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy, aj štát proti nemu protestuje. Avšak dobrovoľníkom sú bezplatne očistené rany a po aktoch ich ošetria.
Ilustračné foto: certov.eu
