Najlepší je Trenčiansky kraj, Prešovský je na šiestom mieste
(ako) – Slovenské samosprávne kraje sú v polovici piateho obdobia transparentnejšie, ako kedykoľvek predtým. V rôznej miere sa o to zaslúžili najmä noví župani podporovaní stredopravými koalíciami, ktorí zasadli do kresiel po voľbách v roku 2017. Všetci presadili zmeny k lepšiemu, no žiadnemu sa nepodarilo dotiahnuť na vysoké skóre Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) vedeného Jaroslavom Baškom (Smer). Vyplýva to z najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po piatykrát pripravila organizácia Transparency International Slovensko.
Skóre transparentnosti slovenských žúp vzrástlo za dva a pol roka o takmer deväť percentuálnych bodov (pb) na novú hodnotu 63,3% (v roku 2017 dosahovalo 54,3%). Ide tak o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí.
Prešovský kraj je na šiestom mieste
Doteraz rekordnú úroveň transparentnosti z roku 2017 (75%) dokázal Trenčiansky kraj ešte o niečo zvýšiť (76,6%). Naďalej je jediným krajom so známkou transparentnosti A. Dominuje až v piatich z 11 hodnotených oblastí (Prístup k informáciám, Predaj a prenájom majetku, personálna politika, Etika a konflikt záujmov, Podniky a organizácie).
K TSK sa priblížili Banskobystrická župa vedená Jánom Lunterom (2. miesto, skóre 68,5%, známka B+), Košický kraj so županom Rastislavom Trnkom (3. miesto, skóre 66%, známka B+) a Trnavský kraj vedený Jozefom Viskupičom (4. miesto, skóre 64,5%, známka B). Tieto kraje so županmi podporovanými stredopravými stranami dokázali skóre transparentnosti zvýšiť až o jednu tretinu (BBSK o 17, KSK o 18 a TTSK o 16 pb). Košická župa je pritom skokanom ročníka, keď sa dokázala posunúť na 3. priečku z posledného miesta v roku 2017. Košický kraj si v roku 2018 nechal spracovať aj protikorupčnú stratégiu od Transparency, ktorá sa však na rozdiel od rebríčka zameriava najmä na kvalitu samotných procesov. Prešovský kraj so županom Milanom Majerským (KDH) je v rebríčku hodnotenia na 6. mieste so skóre 58,2 %, získal 5,6 percentuálnych bodov, ale v porovnaní s rokom 2017 sa prepadol o dve miesta.
Bratislavská župa je na chvoste
Najmenší progres (zlepšenie o 1 pb na 55,7%, známka B-) dosiahla Nitrianska župa vedená Milanom Belicom (Smer, SNS, Most-Híd), ktorá sa prepadla v hodnotení o štyri priečky napredposledné miesto. Na chvoste rebríčka je, napriek zlepšeniu skóre, Bratislavská župa (53,7 percenta, známka C+) na čele s Jurajom Drobom (SaS). Mierne doplatiť mohla aj na to, že v čase hodnotenia nasadzovala nový web, ktorý zatiaľ nedosahuje informačnú úroveň ostatných krajov. Najhoršie BSK vyšiel v 5 z 11 oblastí – od Prístupu k informáciám, cez Personálnu politiku, Etiku až po oblasti Podniky a organizácie a Dopravná politika.
Za dva a pol roka sa v krajoch udiali pozitívne zmeny. Z jednej na štyri vzrástol počet žúp podporujúcich komunity cez participatívny rozpočet. Poradovníky na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb zverejňuje už päť krajov, všetky už prijali etické kódexy zamestnancov. Na polovicu sa zvýšil aj pomer referentov prijímaných cez výberové konania, takto prijímané sú aj 3/4 vedúcich odborov a takmer 2/3 vedúcich oddelení.
Rezervy v práci
Iba traja z ôsmich županov zdieľajú na webe ich pracovný program. Až päť krajov nezverejňuje informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku. Volení predstavitelia si stanovili etické pravidlá stále len v troch krajoch. Väčšina žúp opäť nedokázala uspokojivo vybaviť telefonát v angličtine.
Už po druhýkrát sme v rámci rebríčka žúp zhodnotili aj nimi financované periodiká, a to na základe metodiky projektu Hlásne trúby, ktorý analyzuje objektívnosť a verejnoprávny charakter novín aj v stovke najväčších miest. Okrem župných novín sme sa pozreli aj na televízny týždenník prešovskej župy a rozhlasovú reláciu objednávanú trnavským krajom.
Celkovo nie je úroveň župných periodík vysoká, hoci sa oproti roku 2017 mierne zvýšila (celkový ukazovateľ kvality – tzv. Index BENEFIT – stúpol zo 40% na 47%). Viac než informačne hodnotné a vyvážené noviny tak niektoré stále pôsobia skôr ako propagačný nástroj v rukách županov. Najkvalitnejším je v súčasnosti dvojmesačník Žilinskej župy s názvom ZAkraj, u ktorého Index BENEFIT dosiahol hodnotu 60,1%. Časopis poskytuje pravidelne priestor aj opozičným poslancom. V konkurencii mestských novín (hodnotenie z roku 2018) by však skončil až na 11. mieste. Najhoršie z aktuálneho porovnania vyšiel mesačník Nitrianskej župy s názvom Župné ozveny s 86 zmienkami a 32 fotografiami vedenia župy na 20 stranách (v rámci 5 vydaní). Jeho Index Benefit dosiahol iba 25,2 %.
Transparentnosť žúp sme merali celkovo pomocou 132 indikátorov, pričom sme pridali aj 15 nových. Vychádzali sme pritom z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či zRegistra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov.
Nové kritériá hodnotenia
„Po novom sme, napríklad, sledovali, či kraje uskutočnili verejné súťaže na poskytovateľov prímestskej autobusovej dopravy, na prípravu ktorých mali viac než desaťročie. Až 6 z 8 krajov ju dosiaľ neukončilo a dopravcovia poskytujú autobusovú dopravu na základe dodatkov k zmluvám z rokov 2007 až 2009. V rámci tzv. mystery shoppingu sme infožiadosťou zaslanou našim spolupracovníkom oslovili aj najväčšie stredné školy zriaďované krajmi. V zákonnej forme a lehote odpovedali len dve,“ uviedla Eva Demková z TIS. Meranie transparentnosti žúp považuje za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť a kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel.
Foto: TIS
