Teraz je najlepší čas na tvarovací a presvetľovací rez listnatých stromov. Odstránením nadpočetných alebo poškodených konárov sa do koruny dostane viac svetla a vzduchu. Tento rez vykonávame raz za 3 až 6 rokov, pri mladších stromoch i častejšie.
V novembri sú listnaté stromy a kry už bez listov, a tak veľmi dobre vidno nielen ich obrysový tvar, ale aj do vnútra koruny. Lepšie teraz uvidíme, ako a kde ich môžeme prerezať. Základom je odstrániť nielen odumreté výhony, ale aj prehustené či na nevhodných miestach rastúce vetvičky. Koruna stromov, krov, ruží i popínavých rastlín sa presvetlí, keď odstránime aj všetky tenké a slabé vetvičky. Tie sú neraz slabo vyzreté, v ďalšom roku horšie prosperujú a sú náchylnejšie na napadnutie chorobami.
Viac kvetov pri kvitnúcich a viac ovocia pri ovocných druhoch dosiahneme, ak odstránime aj niektoré z najstarších konárov. Ponecháme najmä jedno- a dvojročné výhony, pretože tieto budúcu jar zakvitnú. Tento typ rezu udrží rastliny kompaktné, v peknom tvare a dobrom zdravotnom stave. Tiež podporí rast nových silných výhonov, ktoré prinesú kvety a plody v ďalších rokoch.
Rez korún stromov
Ak majú stromy vyzerať a vegetovať čo najlepšie, uistíme sa, v akom stave je ich koruna. Má byť silná a zdravá. V prvých rokoch po výsadbe ponechávame na hlavnom kmeni aj bočné výhonky, pretože sa spolupodieľajú na fotosyntéze a tvorbe stavebných látok, čím podporujú rast celej rastliny. Keď strom dosiahne dva až tri roky, pristúpime k odstráneniu spodných vetiev, ktoré sú ešte dosť tenké na to, aby sa rezná rana ľahko a rýchlo zahojila.
Neskôr, pri starších stromoch, odstraňujeme príliš slabé výhony, a to tesne pri kmeni alebo hrubšom kostrovom konári. Tento rez môžeme používať po celú dĺžku života stromu a udržiavať tak jeho tvar, hustotu koruny a množstvo tieňa pod ňou. Rovnako dôležité je i presvetlenie koruny, čo dosiahneme redukovaním niekoľkých väčších a hrubších konárov aj s ich obrastom.
Aby sme prevzdušnili vyvíjajúcu sa korunu, môžeme odstrániť dokonca až štvrtinu tenších výhonov. Prevzdušnenie zlepší jej mikroklímu, čo vedie k menšiemu riziku napadnutia chorobami a škodcami. Skontrolujeme tiež stredník i kostrové konáre a odrežeme konkurenčné výhony, spravidla ponecháme ten silnejší. Tým predchádzame vytvoreniu úzkych uhlov medzi konármi, zahusteniu koruny a oslabeniu rastu.
Tento typ rezu uplatňujeme každé tri až šesť rokov, pri mladších stromoch i častejšie. Na slabé a tenké výhony používame klasické záhradnícke nožnice, na hrubšie pákové nožnice, prípadne pílku, a na konáre vo výške buď teleskopické nožnice, alebo rebrík so záhradníckymi nožnicami. Vždy režeme až po zdravý púčik alebo tesne k hrubšiemu konáru či výhonu, aby nevznikol pahýľ.
Stromy, ktoré režeme týmto spôsobom
- muchovník, breza, judášovec, planá jabloň, hloh, orgován, davidia, okrasná hruška, jarabina
Ako správne rezať?
1. Strom prezrieme, aby sme zistili, či ho treba rezať, alebo nie. Ako prvé vždy odstraňujeme odumreté a poškodené výhony.
2. Na hrubšie konáre použijeme pílku. Rez vedieme tesne na konár a nevytvárame pahýľ. Ten sa môže neskôr stať vstupnou bránou pre rôzne huby a škodce.
3. Na tenké vetvičky použijeme záhradnícke nožnice a odrežeme ich tesne na konár alebo na kmeň. Takto korunu stromu „vyčistíme“, čím sa stane viac elegantnou a k rastlinám pod ňou sa dostane viac svetla.
4. Zmenšíme dĺžku mladých rovných, do hora rastúcich výhonov, aby nekonkurovali stredníku. Odrežeme tretinu až polovicu ich dĺžky tesne nad očkom pomocou záhradníckych alebo pákových nožníc.
5. Posúdime výsledný tvar stromu. Odstránime aj križujúce sa alebo na nevhodnom mieste rastúce konáre. Snažíme sa zanechať otvorenú korunu s pravidelne rozmiestnenými konármi.
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada