Hoci sú uhorky z hľadiska pestovania nenáročné, existuje niekoľko detailov, ktoré je dobré dodržať.
Nakličovanie
Nakličovanie semien je pri pestovaní uhoriek nepovinný krok. Výsev naklíčeného semena zabezpečí rýchlejšie vzchádzanie rastlín.
Semienka nakličujeme vo vlhku, nie priamo vo vode. Najlepší je na to papier, ktorý udržiavame stále vlhký. Klíčky sa pri izbovej teplote objavia o cca 2 až 4 dni a je nutné ich hneď vysievať. Pozor, naklíčené semienka nesmú zaschnúť, preto záhon udržiavame vlhký.
Výsev „na vodu“
Uhorky vysievame do pripraveného záhona vonku približne v polovici mája takzvane „na vodu“. V záhone urobíme ryhu, vlejeme do nej vodu a až tak vysievame, a to do hĺbky cca 2 cm. Ryhu so semienkami zahrnieme a opäť zalejeme, označíme začiatok a koniec riadka. Výsev do riadkov je ideálny, ak budeme pestovať uhorky na sieti. Ak na pôde, vysievame do hniezd po 2 – 3 semená.
Výsadba „na vodu“
Ak uhorky nevysievame priamo do záhona, môžeme si predpestovať alebo zakúpiť sadenice a tie v polovici mája vysádzať von. Sadenica má mať optimálne 2 pravé listy a krásne biele korene. Pri manipulácii sme opatrní, rastliny sú pomerne krehké. Vysádzame ich takzvane na vodu. Do vykopanej jamky nalejeme vodu, vysadíme sadenicu, zahrnieme a zalejeme ešte raz.
Uväzovanie
Rastliny uhoriek disponujú ovíjavými úponkami, ktorými sú schopné prichytávať sa k opore samy. Na začiatku rastu ale majú tendenciu plaziť sa po pôde. Preto ich pri vertikálnom pestovaní, najmä zo začiatku, musíme nasmerovať. Vyväzujeme ich opatrne a jemne k opore alebo k sieti. Neskôr konce výhonkov, ktoré sa samy neprichytili o oporu, prepletáme pomedzi oká.
Zber zo záhona
Pri zbere z pôdy je niekedy nutné vytvoriť si aj priamo v poraste „šľapaje“, kde bezpečne stúpime jednou nohou tak, aby sme ho nepoškodili. Listy uhoriek sú ochlpené a aj trochu škriabu, oberáme preto v rukaviciach a dlhom rukáve. Opatrne odhŕňame listy na rôzne strany, aby sme plody našli. Keďže sú zelené, niekedy ich nezbadáme na prvý pohľad. Uhorky nakladačky zberáme optimálne každé dva dni.
Zber zo siete
Zber zo siete alebo iných vertikálnych opôr je jednoduchší. Nemusíme sa toľko ohýbať a plody sú vyrovnane zelené (plody rastúce na pôde sú zo strany, kde ležali na zemi, svetlozelené).
Zberáme odstrihávaním stopky plodu nožnicami, ale pozor na rastliny vykazujúce známky rôznych ochorení. Tie si totiž môžeme nožnicami preniesť na zdravé jedince.
Choroby a škodcovia uhoriek
Aj keď sa môže zdať, že ide o nenáročné rastliny, aj uhorky ohrozujú rôzne choroby a škodcovia:
- Pleseň uhorková – vyvinie sa na listoch v dôsledku častého vlhčenia, najmä z dôvodu častého namáčania listov pri polievaní alebo pri dlhotrvajúcom daždivom počasí, alebo pri pestovaní v tieni. Prejavuje sa drobnými žltými škvrnami na listoch, ohraničených žilnatinou. Pod škvrnami sa na spodnej strane listov objaví sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi. Listy zasiahnuté plesňou postupne zhnednú a uschnú spolu s celou vňaťou. S preventívnymi postrekmi proti plesni by ste mali začať už začiatkom júna, počas zberu uhoriek používajte prípravky s krátkou čakacou lehotou.
- Múčnatka uhorková – hubové ochorenie, pre ktoré sú typické biele listy – na nich, stonkách i kvetoch sa tvorí biely povlak. Napadnuté rastliny majú spomalený rast a rodia menej plodov. Múčnatke sa darí najmä v teplom a suchom počasí a okrem uhoriek napáda aj melóny, tekvice, begónie, cyklamény, chryzantémy či georgíny. Preventívnymi opatreniami sú vetranie skleníkov, dostatočná závlaha a vyrovnaná výživa rastlín. Pri prvom napadnutí múčnatkou môžete použiť aj vhodné postreky.
- Molica skleníková – ľudovo nazývaná aj biela muška, ktorá je škodcom rýchlenej zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú tekutinu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia – čerňovky. Na zlikvidovanie molíc musíte urobiť v krátkych intervaloch cca 3 – 5 dní aspoň 3 ošetrenia s prestriedaním rôznych druhov prípravkov. Na odchyt molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky. Ekologicky sa dajú zlikvidovať nasadením moličiara skleníkového, ktorý nakladie vajíčka do lariev molice.
- Strapka západná – drobný štíhly hmyz s veľkosťou 1 – 3 mm a s dvoma pármi úzkych krídiel. Časti rastlín napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky a strácajú zelenú farbu. Prevenciou je inštalácia ochranných sietí na vetracie otvory v skleníkoch a odstraňovanie buriny, v ktorej sa strapky zvyknú zdržiavať. Na likvidáciu strapiek sú vhodné prípravky na báze parafínového oleja, prípravky však striedajte, pretože strapka si rýchlo vytvára rezistenciu.
- Slimáky a slizniaky – obľubujú vlhkosť a často sa skrývajú na vlhkých miestach s trvalým tieňom, kde aj prezimujú. Prevenciou pred ich výskytom je odstránenie zarastených a tienistých miest v záhrade, na ktorých sa drží vlhkosť. Taktiež môžete zvoliť opačnú taktiku a rozložiť na záhrade dosky či textílie, pod ktorými sa zhromaždia a následne ich môžete fyzicky zlikvidovať. Nalákajú ich aj poháre do polovice naplnené pivom a zapustené do pôdy po okraj. Chemicky ich môžete zničiť pomocou rôznych prípravkov vo forme návnad.
- Vošky – najnebezpečnejší škodcovia pre uhorky, pretože sa dokážu v krátkom čase extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov uhorky a prenášajú taktiež rôzne vírusové choroby, ktoré znehodnocujú úrodu. Vošiek je viacero druhov, na uhorkách najčastejšie nájdete vošku broskyňovú (Mysus persicae) či vošku rešetliakovú (Aphis nasturtii). Proti voškám by ste mali zasiahnuť čo najskôr po ich náleze, pri výbere prípravku si dajte pozor, aby bol účinný na ten druh vošiek, ktorý vaše uhorky napadol (nie každý prípravok účinkuje na každý druh).
Text: Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock, Ing. Jiří Holman
Zdroj: časopis Záhrada, topbyvanie.sk
