Skip to content
Menu
Menu

Superpotravina na dlhé zimné večery, kapusta

Jednou z najkonzumovanejších zelenín v minulosti na Slovensku bola kapusta. Niet divu, že sa stala námetom piesne. Neviete o ktorej piesni hovorím? Pravá vešeľova:

1.

[:Kapusta, kapusta, jaka dobra bula.:]
[:Zo staru slaňinu, hojaja, čuhaja,
zo staru slaňinu zapražena bula.:]

2.
:Kapusta kapusta bez mesa ňehusta:]
[:co ju navarila, hojaja, čuhaja,
co ju navarila ta mlada ňevesta.:]

3.
:Kucharki kucharki preboske kucharki:
[:uš tri dňi varice, hojaja, čuhaja,
uš tri dňi varice a nam ňenošice.:]

Kapusta predstavuje pre nás ľudí zdroj vitamínov, vitamín A, E, K, B1, B2 a takzvaný protivredový vitamín – vitamín U ale hlavne vitamínu C, ktorý je v dnešnej covidovej dobe veľmi potrebný.

Kultúrna rastlina z čeľade kapustovitých pochádza zo Stredomoria. Do západnej a severnej Európy sa rozšírila v predrímskej dobe. Encyklopédia ľudovej kultúry uvádza, že v kvasnom stave sa ju naučili uchovávať tatárske kmene a od nich Germáni a Slovania.

Už naši predkovia kapustu konzervovali nakladaním do sudov a tento postup sa nezmenil dodnes.  Kapustu je potrebné pred naložením do suda nastrúhať. V minulosti chodili strúhať kapustu majitelia strúhadiel, tzv. strúhači či drobáči. V súčasnosti je ponuka rôznorodejšia a ľudia si dokážu zakúpiť už kapustu nastrúhanú. Postupne tak z kuchynského náčinia mizne strúhadlo-hoblík na kapustu.

V Expozícii Národopisu Krajského múzea v Prešove sa nachádza zbierkový predmet E 4049, ktorý je evidovaný ako Hoblík na kapustu. Je zhotovený z jedného kusa hrubej jedľovej dosky o dĺžke 131,5cm a šírke 31cm. Časť hoblíka je vyformovaná do sedačky. V jednej tretine hoblíka je otvor, nad ktorým sú pripevnené nože na rezanie, zhotovené z kosy. Nožov je spolu šesť a pripevnené sú na okrajoch pod hranolmi. Po dĺžke hranolov je vyrezaná drážka, v ktorej sa pomocou líšt pohybuje obdĺžnikový drevený rám s rozmermi 30,5cmx29,5cmx11,5cm, do ktorého sa pri strúhaní dávala kapusta.

Nastrúhaná kapusta sa následne začala nakladať do sudov. V rodinách mali 100 – 200 litrové sudy kyslej kapusty, z ktorých sa počas roka postupne kapusta vyberala. K procesu konzervovania potrebovali hlavne soľ. Neskôr sa pridali aj ďalšie ingrediencie. Z rozprávania informátorov sa najčastejšie na dno suda ukladal krajec chleba, hroznový list, kôpor a kukuričný klas, ktorý sa následne zakryl kapustným listom. A tak nasledoval proces vrstvenia kapusty. Každá vrstva sa posypala soľou a ďalšími ingredienciami ako rasca, cibuľa, celým čiernym korením, bobkovým listom a niekde zvykli ľudia  pridávať aj celé jablká. Jednotlivé vrstvy je potrebné utlačiť. Preto sa dodnes kapusta šliape bosými nohami/nohou v sude. Na záver vrstvenia sa položil kapustný list, naložená kapusta sa zaťažila čistými drievkami a tie sa zaťažili kameňom. Takto nastrúhaná, nasolená kapusta prešla mliečnym kvasením čím vznikla kyslá kapusta. V strave sa tak môže využívať prakticky po celý rok.

Kyslá kapusta sa podávala v surovom stave alebo tepelne upravená. Podávala sa k vareným zemiakom, cestovinám, krúpam či strukovinám. Z kyslej kapusty sa varili aj polievky. Kapusta bola častou potravinou počas bežných dní a o jej význame svedčí aj fakt, že mala nezastupiteľné miesto v obradových jedlách, ktoré sa podávali na štedrovečernej či svadobnej hostine. Využitie našla aj v ľudovom liečení, kedy sa čerstvé listy kapusty prikladali na hnisavé rany či obklady z kyslej kapusty boli využívané na omrzliny, pri horúčke alebo bolestiach hlavy.

Pestovanie kapusty preslávilo aj obec Kendice na východnom Slovensku. Obyvatelia tak dostali prezývku Kapustare. Pravidelne sa koncom augusta konajú v tejto obci aj Kendické kapustové slávnosti, počas ktorých sa nakladá kapusta do suda.

Mgr. Zuzana Andrejová, PhD.
etnológ, Krajské múzeum v Prešove