„Občania, ktorí ešte nie sú ministri, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu…“ kultová hláška Lasicu a Satinského mi rezonuje po výberovom konaní na riaditeľa PKO Prešov, ktoré som prvýkrát absolvoval aj pred 25 rokmi.
Historická podobnosť je čisto náhodná. Tento text je písaný bez ohľadu na výsledky výberového konania. Hodnotiaca komisia okrem jedného poslanca, priateľa so záujmom o kultúru a zamestnanca PKO, nemala žiadneho zástupcu prešovských kultúrnych inštitúcií, členov kultúrnej komisie, pracovníkov odboru kultúry MsÚ a očakávaný odborný dialóg o poslaní PKO Prešov oblasti dramaturgie, financovania i hodnotenia sa niesol v znamení monológu a kolektívneho ticha.
Historicky prvá Koncepcia rozvoja PKO, ktorú mali uchádzači predložiť, asociovala v sebe poznanie, že ju nikto nečítal a jediná povinná otázka odznela očakávajúc akúkoľvek odpoveď, vyvolala chápajúce úsmevy, zamyslenie sa a poďakovanie.
Zlatým klincom bol test, ktorého otázky spracované formou internetovej ankety sa týkali pracovnej náplne personalistiky a Zákona 189/2015 o kompetenciách štátom zriaďovaných kultúrnych inštitúcii a pre PKO ako mestskú príspevkovú organizáciu, nie je relevantný.
Záväzné dokumenty sú napr. Rozvojový plán ( PHSR ) Stratégia rozvoja kultúry SR a pod. sa neobjavili, a riaditeľ PKO zodpovedá za niečo iné. Teda mal by . Úradnícky brainstorming spontánne ponúkol parafrázu dadaistického odkazu – Myslenie vzniká v ústach – v písomnej úprave. Škoda. Je to ale skúsenosť pre MsÚ Prešov, ako nepodliehať administratívnemu manierizmu a ponúka možnosť skvalitnenia v budúcnosti deklamovaného odborného prístupu ku rozvoju kultúry a personálnemu manažmentu.
Som optimista. O 25 rokov sa prihlásim zase. Tajnička je vyplnená a koncepciu krížovky nezmením.
Peter Rázus koordinátor projektu PPP
