Slovenská republika rád (SRR) bola najmä v časoch Československej republiky v druhej polovici 20. storočia témou veľmi významnou či už na výskum alebo pre štúdium. Zároveň išlo o poprednú udalosť, ktorá bola pripomínaná v dejinách Prešova a Slovenska.
Bez ohľadu na ideologickú podfarbenosť ktorú Slovenskej republike rád prisudzoval komunistický režim však možno povedať, že vyhlásenie a trvanie tohto kvázištátneho celku je historickou udalosťou, ktorá sa natrvalo zapísala do dejín mesta Prešova a ktorú si budeme aj naďalej rozličnými spôsobmi pripomínať.
Dátum vyhlásenia Slovenskej republiky rád, 16. jún 1919, priniesol v priebehu 20. storočia najmä pri okrúhlych, dekádových výročiach viacero osláv vzniku (ale aj zániku) Slovenskej republiky rád. Pri príležitosti týchto spomienok na SRR bolo odhalených niekoľko pamätných dosiek, umeleckých diel, postavených pamätníkov či dokonca budov, ktoré mali budúcim generáciám pripomínať význam a históriu Slovenskej republiky rád. Prešovčania a návštevníci mesta dodnes prechádzajú okolo Pamätníka Slovenskej republiky rád v Prešove. Jeho autormi sú akad. sochár Ľudovít Korkoš a Ing. Arch. Oldřich Černý.
Pamätník bol zhotovený z bronzu a kameňa a k jeho slávnostnému odhaleniu došlo 13. júna 1975 na Námestí mieru, kde je osadený dodnes (nápis „Proletári všetkých krajín spojte sa!“ bol z pamätníku odstránený). Medzi budovy, ktoré sú v literatúre prezentované ako „odovzdané do užívania pri príležitosti 60. výročia Slovenskej republiky rád“ patrí obradná sieň nachádzajúca sa na Jarkovej ulici.
Zrejme najznámejšou budovou spájanou so Slovenskou republikou rád je prešovská mestská radnica, v súčasnosti sídlo Mestského úradu v Prešove. Práve z jej balkóna bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád a v jej priestoroch sa odohrávali aj rokovania súvisiace s tvorením orgánov SRR. O skutočnosti, že z balkóna radnice v Prešove bola vyhlásená Slovenská republika rád, informovalo v dejinách hneď niekoľko pamätných tabúľ, ktoré sa na priečelí radnice dnes už nenachádzajú.
V Krajskom múzeu v Prešove uchovávame jednu takúto pamätnú tabuľu o rozmeroch 118×55,5 cm s písmom o veľkosti 4,5 cm. Ide o pamätnú tabuľu ktorá bola osadená na prešovskej radnici pri príležitosti 50. výročia Slovenskej republiky rád, teda v závere 60. rokov 20. storočia. Jej autorom bol akad. sochár Vojtech Löffler a po jej demontáži z priečelia prešovskej radnice bola uložená v múzeu. Okrem tejto tabule má múzeum uložené vo svojich depozitároch aj pamätnú tabuľu k 35. výročiu Slovenskej republiky rád.
Krajské múzeum v Prešove si v minulosti prešlo istou obmenou v názvoch organizácie. Počiatkom 60. rokov 20. storočia nastala v múzeu zmena v obsahovej náplni na úseku spoločenských vied. Výskumná a prezentačná činnosť pracovníkov múzea bola v tomto čase zameraná na dejiny Komunistickej strany ČSSR, protifašistického odboja, výstavbu socializmu a na Slovenskú republiku rád. Súčasné Krajské múzeum v Prešove tak po zmene výskumnej náplne nieslo od roku 1961 názov Múzeum Slovenskej republiky rád. Tento názov malo múzeum do roku 1990, kedy sa prešlo na pomenovanie Vlastivedné múzeum.
Krajské múzeum v Prešove má v súčasnosti vo svojom zbierkovom fonde zaradenú aj Zbierku Slovenskej republiky rád, v ktorej je uložených množstvo materiálov rozličnej povahy venovaných dejinám SRR. Medzi najmarkantnejšie zbierkové predmety patrí nepochybne gobelín od Andreja Gaja s názvom Slovenská republika rád. Tento vlnený gobelín s rozmermi 200×300 cm je opatrený symbolickými motívmi SRR. V jeho hornej časti je nápis Slovenská republika rád, pod ním sú štylizované postavy a v jeho dolnej časti geometricky nepravidelne členená plocha.
Ďalším predmetom exponovaným vo dvorane Rákociho paláca je kamenný pamätník vyhlásenia SRR, ktorý bol kedysi osadený pred budovou prešovskej radnice. Tento výročný pamätník je v tvare kamennej gule s vlnitým ornamentom vystupujúcim do priestoru, ktorý symbolizuje vlajku. Dátum vyhlásenia SRR je na ňom doplnený o päťcípu hviezdu, v ktorej sa nachádza skrížené kladivo so zástavou a puškou.
Slovenská republika rád mala krátke trvanie, netrvala ani mesiac. Jej existencia skončila s príchodom československých vojsk do Prešova, 7. júla 1919. Pre dejiny mesta ale aj pre dejiny Slovenska má však historický význam a vykresľuje pohnutú dobu po skončení prvej svetovej vojny. Krajské múzeum v Prešove uchováva vo svojich zbierkach cenné dokumenty a predmety kultúrnej hodnoty z obdobia Slovenskej republiky rád pre budúce generácie aj naďalej.
Mgr. Erik Ondria, PhD.
Krajské múzeum v Prešove
