Skip to content
Menu
Menu

Pred osemdesiatimi rokmi začali z Prešova deportovať Židov

Práve v týchto dňoch máme morálnu povinnosť pripomenúť si udalosti, ktoré sa trvalo veľmi negatívne zapísali do našich dejín. Dňa 21. marca 1942 vyrazil z prešovskej malej vlakovej stanice prvý transport židovských dievčat a žien, ktorý smeroval do strediska v Poprade, odkiaľ sa už o niekoľko dní uskutočnil prvý židovský transport z územia Slovenska.

Deportáciám predchádzalo riešenie židovskej otázky, ktoré prvotne spočívalo vo vyradení židovského elementu z hospodárskeho života štátu a v arizácii židovského majetku. Najväčšiemu záujmu sa aj v Prešove tešili prosperujúce židovské obchody a podniky, ktoré arizátorom prinášali okamžitý zisk.

Veľký dopyt bol, prirodzene, aj po výhodne situovaných domoch a bytoch. Arizácii podliehali aj všetky hnuteľné veci a poľnohospodárske i lesné nehnuteľnosti. O situácii v Prešove informoval časopis Slovák, ktorý v rubrike Zvesti píše „…v Prešove je ešte veľmi mnoho židovských obchodov, ktoré treba urýchlene arizovať“.

V rokoch 1941 – 1942 bolo v meste arizovaných 118 židovských obchodov a podnikov a ďalších 479 bolo zlikvidovaných.

Príslušník židovskej náboženskej obce v Prešove

Židia boli postupne zbavení občianskych práv a vo februári 1942 začali byť vyhotovované súpisy prešovských Židov, ktoré sa stali podkladom pre chystané deportácie. Predchádzalo im umiestnenie Židov do koncentračných stredísk. Pre ženy zo Šarišsko-zemplínskej župy bolo stredisko v Poprade, pre mužov v Žiline.

Zatýkanie židovských dievčat a žien vo veku od 16 do 45 rokov sa v Prešove začalo už 20. a pokračovalo 21. marca 1942 skoro ráno a trvalo do poobedných hodín. Žandári, gardisti a príslušníci nemeckých oddielov FS zadržali 302 osôb a sústredili ich v blízkosti hasičských kasární. Odtiaľ ešte v tento deň boli odvedené na malú železničnú stanicu, kde boli naložené do dobytčích vagónov a odvezené do Popradu.

To bol prvý transport židovského obyvateľstva z Prešova, ktorý sa čiernymi písmenami zapísal do dejín mesta. Večer 25. marca vyrazil z Popradu prvý transport so Židmi z územia Slovenska a odviezol asi tisíc žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy, z toho takmer tretinu z Prešova. Prežilo len zopár z nich. Týmto transportom sa začala deportačná vlna z nášho územia.

Dňa 25. marca 1942 sa razia na židovské ženy v Prešove zopakovala a zadržaných bolo pri nej 40 osôb. O tri dni neskôr bolo zatknutých ďalších 15 osôb, 1. apríla 9 a 2. apríla ďalších 26 osôb. V prvých dňoch tak bolo z Prešova deportovaných 392 žien. Okrem toho bol vydaný príkaz doviezť do koncentračného strediska v Poprade všetkých židovských lekárov, ktorým bola zakázaná prax. Prakticky ihneď bolo do Popradu transportovaných jedenásť lekárov a o pár dni neskôr ďalší štyria.

Súpis Židov

Dňa 28. marca 1942 ráno bolo zo svojich bytov násilne predvedených 415 židovských mužov a ešte v ten deň vyrazil z mesta ďalší transport, ktorý smeroval do Žiliny. Dňa 1. apríla bola razia opakovaná a transportovaných bolo ďalších 23 mužov. Po osobách, ktoré boli na zozname, no vyhli sa zatknutiu a transportu do koncentračných stredísk, bolo vyhlásené pátranie.

Po ženských a mužských transportoch nasledovali aj rodinné transporty a celá deportačná vlna sa zastavila až v októbri 1942. Dovtedy boli z mesta odvezení aj mnohí Židia s výnimkami, starí, či telesne postihnutí a všetkým bolo jasné, že títo ľudia nie sú určení na prácu, ako to bolo pôvodne proklamované.

Deportácie z roku 1942 takmer úplne zlikvidovali prešovskú komunitu Židov. Niekoľkým stovkám osôb sa podarilo utiecť do Maďarska, mnohí sa ukrývali na rozličných miestach a v meste zostala len nepatrná skupina. Vyčísliť sa nedá ani presný počet prešovských Židov, ktorí sa stali obeťami holokaustu. Odhaduje sa, že od marca 1942 do mája 1945 zahynulo vyše 6 000 Židov z Prešova a blízkeho okolia, prevažná väčšina v koncentračných táboroch v Debline, Treblinke, Majdanku a Auschwitzi pri Osvienčime.

Preživších po návrate z koncentračných táborov čakalo v Prešove nemilosrdné prijatie. V ich domoch a bytoch žil už niekto iný. Mnoho z navrátených Židov preto radšej odišlo do zahraničia, najmä do oblasti Palestíny a Blízkeho východu, kde zakrátko vznikol štát Izrael.

JUDr. Mgr. Jozef Kušnír
Ministerstvo kultúry SR