Skip to content
Menu
Menu

Z historickej múzejnej knižnice – Univerzálny konchológ

Prečítať článok

Medzi najvzácnejšie historické knižné tituly zo zbierky Krajského múzea v Prešove patrí aj jedna z najkrajších konchologických kníh všetkých čias – The Universal Conchologist (Univerzálny konchológ) od anglického zoológa, konchológa a entomológa Thomasa Martyna.

Ako aj samotný názov titulu hovorí, ide o publikáciu z oblasti konchológie, teda náuky o lastúrach a ulitách mäkkýšov. Jej prvé vydanie bolo publikované v roku 1784. Jeho výroba však trvala niekoľko rokov a prvotne išlo skôr o neúspešný projekt. V roku 1789 však vyšlo druhé vydanie, ktoré sa stretlo so všeobecným úspechom. Dielo predstavovalo katalóg všetkých vtedy známych lastúr a ulít, ktorých ručne kolorované rytiny tvorili jeho jadro. V našej muzeálne zbierke sa nachádza konkrétne druhé vydanie tejto publikácie. Knihu vlastnoručne vo francúzskom jazyku podpísal jej niekdajší majiteľ, gróf Peter Szapáry. Titul je súčasťou historickej knižnice Krajského múzea v Prešove, avšak pôvodne bol súčasťou grófskej knižnice humenského kaštieľa.

Väčšina informácií, ktoré sú o jej autorovi Thomasovi Martynovi známe, pochádza z jeho publikácií. V niektorých bibliografiách si ho často mýlia s vynikajúcim dobovým anglickým botanikom rovnakého mena. Presný dátum jeho narodenia a úmrtia nie je známy. Predpokladá sa však, že žil v rokoch 1760-1816. Rodák z Coventry sa počas svojej kariéry zdržiaval na niekoľkých londýnskych adresách, najmä na ulici Great Marlborough Street 10, Westminster, kde založil svoju Akadémiu prírodovednej maľby. Martyn bol vzdelaný muž, hovoril plynule francúzsky, trochu latinsky a pravdepodobne aj grécky. O jeho manželke a rodine ani o okolnostiach jeho smrti nie je nič známe.

Martyn mal široké spektrum záujmov, ktoré sú zrejmé z jeho ďalších publikácií. Jeho prvou prácou bola rozprava o balónoch a vzducholodiach, ktorá mala kolorovaný obal s balónom podľa jeho vlastného návrhu. Nasledoval spomínaný Univerzálny konchológ, následne brožúra o národnom návrhu starostlivosti o postihnutých vojakov. Ďalej to bolo prírodovedné dielo, Anglický entomológ (The English Entomologist); ktoré zahŕňalo ilustrácie viac ako 500 chrobákov. Následne prišla kniha o pavúkoch, listoch rastlín a motýľoch, protinapoleonský pamflet a iné. Poslednou publikáciou ktorú vydal a upravil bol Prírodný systém farieb (The natural system of colours).

Martyn chcel získať dobrú reputáciu ako autor. Na dosiahnutie tohto uznania poslal reprezentačné kópie Univerzálneho konchológa väčšine korunovaných hláv Európy. Za svoje dielo získal medaily od pápeža, nemeckého cisára, neapolského kráľa a iných. Rytiny medailí a listov ktoré dostal, použili ako reklamu vo svojich ďalších publikáciách. Týmto spôsobom podporil záujem o nich a zabezpečil, aby na ich dokončenie čakali nedočkaví zákazníci.

Samotný zber lastúr, ulít a mušlí sa stal veľmi populárnym už v priebehu 17. storočia. Bol to koníček, ktorý uprednostňovali prevažne vyššie spoločenské vrstvy. Módnymi sa stali rôzne kabinety kuriozít so vzácnymi mušľami a neobvyklými prírodnými nálezmi, pomocou ktorých sa mohli hostia rezidencií pobaviť. Až v 18. storočí sa o týchto novoobjavených – vtedy nezaznamenaných – zvieratách, rastlinách a ulitách začalo uvažovať vedeckejšie. To viedlo k rozmachu ilustrovaných prírodopisných kníh katalogizujúcich rôzne skupiny zvierat, rastlín a aj lastúr.

V polovici 18. storočia bolo poznanie pacifickej geografie a prírodovedy len zlomkovité. O Austrálii a Novom Zélande boli vedomosti, boli však neúplné a väčšina ostatných ostrovov nebola známa. Všetko sa však malo zmeniť, pretože prieskum Tichého oceánu sa stal prioritou a zapojilo sa doňho niekoľko európskych krajín. Najslávnejšie prieskumné cesty boli tie, ktoré viedol známy kapitán James Cook. Boli celkovo tri a trvali 12 rokov. Poskytli mnoho príležitostí na štúdium prírody a prírodovedci boli na palube počas všetkých expedícií. Bohužiaľ, konchológia nebola hlavným záujmom žiadneho z prírodovedcov, ktorí sa plavili s kapitánom Cookom, a preto bolo získaných málo informácií o mäkkýšoch a lastúrach.

Zrealizované zbery mušlí a lastúr sa vo väčšine prípadov uskutočnili s úmyslom získania potravy, nie vzoriek mušlí. Mnoho dôstojníkov a námorníkov cestujúcich s Cookom však so sebou prinieslo zbierky mušlí a iných „prírodných kuriozít“. Nebolo to však v záujme vedy. V skutočnosti zbierali takéto predmety, aby ich po návrate predali. Takýto materiál bol v Európe vzácny a jeho predajom bohatým zberateľom sa dalo pekne zarobiť. Sám Thomas Martyn sa zúčastnil návratu tretej Cookovej výpravy a vykúpil dve tretiny dostupných lastúr a mušlí v celkovej hodnote 400 guineí (v prepečte približne 100 000 dnešných libier), čo predstavovalo veľmi vysokú sumu.

Thomas Martyn však nebol iba obchodníkom alebo zanieteným zberateľom. Pripravil a vydal ilustrovaný katalóg všetkých vtedy známych mušlí sveta. Na rozdiel od iných kníh o konchológii, Martynova práca obsahovala podrobné plnofarebné ilustrácie s minimom textu. V úvode svojej knihy napísal: „Dlhé opisy a podrobnosti o vzniku a vlastnostiach ulít, ktoré poskytuje väčšina autorov v konchológií, sú tu úplne vynechané; bola venovaná maximálna pozornosť tomu, aby každý exemplár bol ukážkovým a verným opisom z prírody, musí dostatočne opisovať predmet, ktorý predstavuje.“

Problém však nastal pri jeho ručne kolorovaných ilustráciách, nakoľko mal ťažkosti s hľadaním umelcov dostatočne kvalifikovaných na vykonávanie takejto práce. Maliari miniatúr boli príliš drahí, iní zas nedokázali dosiahnuť požadovaný detail. Preto sa rozhodol otvoriť Akadémiu prírodovednej maľby. Sám si vychoval svojich umelcov, predovšetkým z chlapcov, ktorí pochádzali z dobrých, ale chudobných rodín. Kvalita ilustrácií chlapcov rýchlo rástla a začali sa objednávať kópie navrhovanej knihy. Chlapci robili kresby lastúr, ktoré sa potom používali ako základ pre ručne maľované rytiny.

Bolo dokončených 70 kópií prvých dvoch zväzkov, z ktorých každý obsahoval 40 ilustrovaných strán. Ale keďže úroveň kresieb chlapcov za tri roky od otvorenia akadémie vzrástla, Martyn rozhodol, že pôvodné ilustrácie sú už nekvalitné a odmietol ich.

Kompletná štvordielna séria katalógu tak obsahovala 160 ilustrovaných listov, z ktorých prvých 80 predstavuje mušle prinesené späť z plavieb z južných morí. Ďalších 80 listov ilustruje všetky už známe ulity. V literatúre sa objavujú dohady, že Martyn plánoval vyrobiť viac zväzkov, nakoľko sa našli aj ďalšie kovové platne na výrobu rytín, ktoré mohli byť určené pre piaty zväzok. Martyn sa bohužiaľ musel vzdať projektu, pretože sa ukázal ako príliš ambiciózny a nákladný. Napriek tomu dielo ktoré vzniklo, aj keď neúplné, je jedným z najkrajších a najlepšie ilustrovaných dobových konchologických diel.

O jeho hodnote svedčí aj fakt, že i napriek dlhej čakacej dobe dodania a vysokej cene zaujala zákazníkov aj za hranicami Británie, ako tomu bolo aj v prípade tohto exemplára. Objednávateľom bol v jeho prípade už spomínaný gróf Peter Szapáry, známy podporovateľ uhorskej vedy a umenia a majiteľ kaštieľa v Humennom.

Presný dátum publikovania The Universal Conchologist je neznámy. Bežne sa predpokladá, že katalóg bol vydaný v roku 1784, ale v skutočnosti k uvedenému dátumu vyšli iba prvé dva zväzky. V roku 1786 bol vydaný tretí zväzok a všetkých 160 ilustrovaných listov, teda aj vrátane posledného zväzku, bolo publikovaných až v roku 1787. Zmätok nastal kvôli skutočnosti, že dátumy na titulných stranách boli dvakrát zmenené a preto poznáme kópie s rokom 1784, 1787 a 1789.

Dielo The Universal Conchologist bolo vydané v dobe, kedy prírodoveda bola módnou zábavou vyšších spoločenských vrstiev a bola určená práve pre toto publikum. Presné vykreslenie novoobjavených mušlí tej doby je užitočné pri štúdiu konchologických dejín a je zaujímavé aj ako dochovaný príklad ručne kolorovanej knihy z konca 18. storočia.

Mgr. Jakub Šnajder
Foto: Archív Krajského múzea