V Prešove v polovici 19. storočí študovali, ale aj pôsobili mnohí významní slovenskí dejatelia a to nie len štúrovskej generácie. Silná generácia národovcov bola zastúpená osobnosťami ako Michal Hlaváček, Mikuláš Ferienčík, Leopold V. Abaffy, Michal Miloslav Hodža, Jonáš Záborský, Ján Andraščík, Ján Chalúpka, Alexander Záhorský, Bohumil Nosák, Bohuslav Nosák, Ladislav Schlemingen, Andrej Krasňanský, Ján Rányi, Andrej Radlinský, Ján Hlovik, Samo Tomášik, Štefan Marko Daxner, Ján Čipka, Ján Francisci Rimavský a iní.
Napríklad o Jánovi Franciscim, ktorý v Prešove študoval právo sa už vtedy hovorilo, že vynikal medzi svojimi maďarskými spolužiakmi zo zemianskych rodín. Francisci sa v Prešove priatelil s poľskými utečencami a v spoločnosti Poliakov nosil dokonca poľskú čiapku, tzv. konfederátku. Stojí za zmienku, že v tomto roku si pripomíname dvestoročnice narodenia mnohých štúrovcov a národovcov, ale aj dvestoročnicu Š. M. Daxnera a J. Francisciho, ktorí v Prešove študovali a pôsobili.
Ďalší významný štúrovec, ktorý sa národne aktivizoval už pred tým v Levoči, bol Bohuslav Nosák – Nezabudov. Za svoju účasť v slovenskej revolúcii v rokoch 1848 – 1849 bol aj väznený. Po skončení revolúcie sa utiahol k svojmu bratovi, taktiež Štúrovcovi Bohumilovi Teofilovi Nosákovi do Sabinova, kde jeho brat pôsobil ako evanjelický farár. To sa odohralo práve v čase, keď dostali stolice nariadenie, aby úrady zakročili proti aktivitám slovenského hnutia. Alexander Záhorský a Bohumil Nosák kvôli rozširovaniu Žiadostí slovenského národa skončili pred súdom v Prešove. Pre Bohumila Nosáka bol navrhnutý trest smrti, ale väzni boli prevezení pred súd do Pešti a po obsadení mesta cisárskou armádou ich prepustili. Aj Karol Szereday v Liptovskom Mikuláši bol zatknutý, ale napriek navrhovanému trestu smrti bol prepustený na slobodu.
Začiatkom marca v roku 1849 sa v Prešove zastavili aj predstavitelia Slovenskej národnej rady Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Prešove ich radostne privítali široké vrstvy obyvateľstva, mešťania, ľud aj šľachta. Hurban o tejto ceste píše: ,,Šumným Šarišom k šumnému Prešovu cválali sme, a k večeru zástupmi ľudu i inteligencie vítaní zosadli sme…“ a ďalej pokračuje „Nikde toľko šľachty neznalo sa verejne k nám ako v Prešove.“
Dňa 23. 8. 2022 sme si symbolicky na nádvorí pred PKO v Prešove pripomenuli významných Štúrovcov, ktorí pred vtedajšou budovou Čierneho orla v marci 1849 rečnili k prešovskej verejnosti. Podujatia sa zúčastnili aj zástupca primátorky mesta Prešov Pavol Neupauer, vedúci odboru školstva, kultúry a cestovného ruchu Igor Hodžia, vedúca odboru kultúry PSK Emília Antolíková a predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Predseda MS v príhovore zdôraznil, že východné Slovensko bolo pevnou súčasťou slovenského národného pohybu a Prešov, ktoré sa koncentrovali vo vtedajšom lýceu. Národovci vyvíjali politické a kultúrne aktivity aj v nasledujúcich desaťročiach v Šariši a východnom Slovensku. Budova Čierneho orla si pamätá mnohé národné dejinné udalosti spojené so Slovensko i Prešovom v priebehu 19. a 20. storočia. Po príhovoroch spoločne položili vence k pamätnej tabuli Ľ. Štúra a J. M. Hurbana na PKO.
Verejnosti si v programe mohla pozrieť divadelné spracovanie pôsobenia štúrovcov a hurbanovských dobrovoľníkov v Prešove pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, tajomníka SNR Daniela Jaroslava Bórika a jeho brata kapitána Karola Bórika počas revolučného roku 1849. Dramatickú ukážku z tohto obdobia z Prešova predstavil Divadelný odbor MS a mladí matičiari. Autorom scenára bol Peter Vrlík. Kultúrny program obohatila Ľudová hudba Čardáš z Prešova so slovenskými šarišskými a národoveckými piesňami tých čias. Do dejinnej problematiky verejnosť zasvätil aj moderovaný rozhovor s vedeckým pracovníkom Mgr. Zdenkom Tkáčom zo Slovenského historického ústavu MS v Martine. Filozofickú stránku štúrovskej generácie a ich pôsobenie v Prešove osvetlil prof. Rudolf Dupkala z Prešovskej univerzity v Prešove. Po oficiálnej časti sa viedli prijemne rozhovory o slovenských národoveckých generáciách, ktoré pôsobili v Prešove a v Šariši v 19. storočí.
Text: Sláva Jurková, riaditeľka DMS Prešov
Foto: Bc. Marko Gajdoš, referent DMS Prešov
