Prehrať futbalový zápas vo finále MS o gól v penaltovom rozstrele… Prehrať hokejový súboj o olympijské zlato najtesnejším rozdielom a v poslednej sekunde mieriť iba do žŕdky… Skočiť do diaľky o centimeter menej než víťaz a prísť o titul svetového šampióna…
Takéto či podobné situácie sprevádzajú súperenia na rôznych úrovniach po celom svete odkedy je šport športom. Zvykli sme im hovoriť malé športové tragédie – nevediac o tom, že sa u nás doma dočkáme aj iných problémov – existenčných a to hlavne v amatérskom športe.
A tu odrazu, na konci februára roku 2021, má športová tragédia na Slovensku inú podobu. Jedna vec je však, čo sa deje (alebo skôr nedeje) teraz, v týchto dňoch a týždňoch, a niečo iné je, aké to môže mať do budúcna následky. O tom, aké dôsledky má stopka pre amatérsky šport, no aj o tom, či by funkcionári športových klubov dokázali zabezpečiť ich fungovanie pri dodržaní všetkých pravidiel, keď by boli jasne stanovené, sme sa s niektorými rozprávali… Ich odpovede a názory sú jednoznačné.
Miloslav Goboňa, manažér hádzanárok ŠŠK Prešov: U nás hrajú svoju súťaž iba ženy, no od ideálneho fungovania je to na míle vzdialené. V pondelok sme mali napríklad na tréningu šesť hráčok do poľa a dve brankárky. Čo sa týka zápasov, ani deň pred si nemôžeme byť istí, že nastúpime. Stačí, že sa objaví niekto pozitívni v rodine nejakej hráčky… Čo sa týka mládeže, žiačok a dorasteniek, netrénujeme už niekoľko mesiacov. Na dievčatá majú tréneri dosah iba cez internet, no osobný kontakt je nenahraditeľný. Deti si rýchlo zvyknú na pohodlie pred počítačmi a tréningy si môžu zľahčovať. Až do takej miery, že ich efekt je potom skoro žiadny. V septembri minulého roka sme prijali nové dievčatá do prípravky a družstva mladších žiačok, v októbri sme však boli nútení všetko stopnúť. Koľko nich sa, rozhodne pokračovať, je veľkým otáznikom. A tak, čakáme. Kedy konečne kompetentní presne povedia, za akých podmienok, dajú športovaniu mládeže zelenú a my ich všetky splníme. Lebo keď nie, následky budú veľmi zlé.
Peter Kochan, organizátor hokejbalových súťaží v Prešove, predseda Hokejbal Prešov o.z.:
Pokiaľ si ľudia, ktorí v našom štáte rozhodujú o týchto veciach, poslanci, hlavný hygienik či epidemiológovia, ale tiež majitelia niektorých veľkoklubov – Košice, Slovan, Žilina, Trnava a pod., neuvedomia, že keď nebude amatérsky šport, dedinské ligy, súťaže mládeže, krúžky, alebo len samotné hodiny telesnej výchovy, o tri roky tu bude minimum športovcov. Lebo skoro všetky osobnosti, ktorými sa teraz vo svete pýšime, pochádzajú práve odtiaľ – nie zo rovno z Banskej Bystrice či Trenčína. Hokejbalu priniesla táto situácia od základov jednu veľkú katastrofu.
Keďže nie sme profesionálny výberový, v dnešnej dobe skôr náborový klub, ale všetci sme niekde riadne zamestnaní, robíme to skôr len ako koníček a našim jediným a hlavným zdrojom prílivu nových detí a talentov je len hokejbalový krúžok na ZŠ Čsl. Armády, ktorý žiaľ nefunguje už od marca roku 2020. A aj z tohto dôvodu sme napr. v aktuálnej sezóne museli do najvyššej súťaže na Slovensku prihlásiť len jednu kategóriu (U14), keďže v tej mladšej (U12) by aktuálne nemal kto nastúpiť. No s výhľadom do budúcnosti (keďže máme dlhodobé ciele) a tej nasledujúcej sezóny si už nebudeme môcť dovoliť nepostaviť najmenšiu vekovú kategóriu, lebo 2-ročný výpadok by sa nám v budúcnosti kruto vypomstil.
Rozoberať stránku sponzoringu, keď sa každý vyhovára na Covid 19, alebo na neexistenciu podpory a nie len zo strany štátu – keďže nie sme oficiálny olympijský šport, rozoberať radšej ani netreba. Tento rok bude konkrétne pre prešovský hokejbal existenčný. A tak, možno, z mapy športov v našom meste vymizne ďalší šport, podotýkam najúspešnejší kolektívny na Slovensku, keďže sa tešíme zo zisku piatich titulov majstrov sveta.
Pre mňa je napríklad tiež nepochopiteľné, ako môže niekto určiť pravidlá pre šport, ako celok ho zakázať, pričom každé odvetvie je špecifické, či už v počte, v prostredí, náročnosti fungovať atď, atď. Nechápem, prečo sa môže lyžovať a my hokejbal hrať nemôžeme – keďže sme tiež na vzduchu a na 1 300 metrov štvorcových je nás maximálne 35 osôb. Dokázali sme fungovať aj počas prvej vlny epidímie a to aj s dodržaním najprísnejších protiepidemiologických opatrení. Čiže, všetko ma teraz len jeden jasný smer – pre každý šport čím skôr vypracovať jasné pravidlá, lebo v opačnom prípade už deti nikto nikdy snerozhýbe a to nehovorím o tých, ktoré aj celkovo po roku nečinnosti skončia so športom.
Ľubomír Kočík, prezident FK Sokol Ľubotice: V súčasnej epidemiologickej situácii stále nevieme, kedy nám bude umožnený opätovný návrat na futbalové trávniky. Momentálne covid automat stanovuje pravidlá iba pre profesionálny a rekreačný šport. Zabúda sa na amatérsky šport, pričom konkrétne vo futbale sme v situácii, keď nevieme, či sa vôbec dohrá regulárne aspoň jesenná časť súťažného ročníka 2020/21. Fungovanie profesionálnych súťaži vítame, avšak si treba uvedomiť, že celá hierarchia futbalu je postavená aj na jeho amatérskej základni. Postupy a zostupy v prvej a druhej lige, či dohranie zostávajúcich kôl Slovenského pohára, úzko súvisia s nižšími futbalovými ligami v pôsobnosti krajských a okresných futbalových zväzov. Preto sme sa samozrejme pripojili k iniciatíve a petícii pre obnovu amatérskeho športu, iniciátorom ktorej je Michael Mikloško z Občianskeho združenia Za šport Prešove. Vyzývame však aj funkcionárov oblastných a krajských futbalových zväzov, aby rovnako prejavili iniciatívu a viac sa zaujímali o riešenie aktuálnej situácie a nečakali iba na riešenia, ktoré ponúka vláda. Aby sami navrhovali konkrétne opatrenia, aby sme mohli zdravo žiť a opäť sa stretávať na futbalových trávnikoch. Na začiatku možno bez divákov, ale aby sa nastavili reálne, všeobecné platné pravidlá, aby futbal, no tiež ostatné športy na nižších súťažiach, opäť vrátili do starých koľají, medzi amatérov a postupne aj pred širokú fanúšikovskú verejnosť.
Tomáš Olejár, prezident ŠK Taekwon-do Ge-baek Prešov: Aktuálna situácia výrazne zasiahla aj do našej činnosti. V auguste 2020 sme ukončili tréningový proces. Hneď na to sme zorganizovali letné sústredenie v areáli letného kúpaliska Opalex Sigord za účasti viac než 60 nadšených cvičencov z viacerých klubov. V septembri sme začali s náborom nových členov do nášho klubu, zároveň pokračoval tradičný tréningový proces. Čo sa týka novicov, boli sme milo prekvapení záujmom detí rôzneho veku. Avšak, radosť netrvala dlho. Už v polovici októbra sme boli nútení činnosť najskôr opakovane prerušiť, respektíve upravovať počet cvičiacich v telocvični. To však nebolo všetko, prišiel december, s ním vyhlásenie núdzového stavu, znamenajúci, okrem iného zákaz vychádzania, stretávania sa, organizovania tréningového procesu, ako aj akýchkoľvek s tým spojených činností. Situácia nás teda dohnala v ďalšej nepopulárnej zmene a to k online tréningom trikrát za týždeň. Spočiatku bol záujem chlapcov a dievčat veľký, no postupne, napriek veľkej snahe trénerov, upadal a stále sa zhoršuje. Od 1. januára máme dokonca k dispozícii novú telocvičňu, no tá zíva prázdnotou. Veľmi by sme ju už chcel takpovediac pokrstiť, no nedá sa – hoci sme zároveň ochotné dodržiavať všetky hygienické pravidlá, ktoré by kompetentní určili.
Ján MIROĽA
Ilustračné foto: profimedia.cz
