Čo mu nevyšlo na okrúhle päťdesiatiny, to plánuje uskutočniť deň po 51. narodeninách. Hokejista Marcel Paulovský trvá na tom, že sa chce rozlúčiť s kariérou a fanúšikmi len a len na ľadovej ploche. Pred skoro rokom už mal celú „ceremóniu“ starostlivo pripravenú, no prišli opatrenia a tie jeho úsilie stopli – avšak neprerušili. Rozlúčkový zápas naplánoval na 17. september 2021 so začiatkom od 17. hodiny. Mala by to byť teda aj rozlúčka aj oslava lúčiaceho sa oslávenca. Tak to prosto vyšlo…
Všetko to svedčí o jeho zanietenosti a láske k najrýchlejšiemu kolektívnemu športu. Upísal sa mu na celý život. Už počas kariéry sa stal trénerom mládežníkov a má za sebou už aj „krst“ v kategórii dospelých, keď predminulú sezónu viedol mužov Bardejova.
M. Paulovský hokejovo „prežil“ všetkých svojich rovesníkov. Bývalých spoluhráčov od prípravky, žiakov, dorastencov, až po mužov. V osemnástich rokoch vstúpil po prvýkrát do šatne prešovského „áčka“. S tými, ktorých dovtedy iba sledoval z hľadiska, odrazu tvorili jeden tím. „Boli to tunajšie osobnosti – Jurčenko, Vodila, Jabcon, Křemen, Tomko, Haluška a ďalší. Trénerom bol vtedy František Blahut,“ dal sa počuť ľavý krídelník s neodmysliteľným číslom 9 na drese. Vraj k nemu nemal nikdy žiaden vzťah, no akosi mu prischlo od mladých čias a nepociťoval potrebu meniť ho za iné.
Štatistiky uvádzajú, že M. Paulovský nastúpil v kategórii dospelých v 782 zápasoch, v ktorých vsietil 358 gólov, na 400 prihral – v dresoch Prešova, Michaloviec, Bardejova, Sabinova, francúzskych miest Gap a Tours, nemeckého Neuwiede.
Počas svojej dlhovekosti sedel v kabíne spolu so stovkami ďalších známych i menej známych hokejistov. No ako to už v kolektívnych športoch býva, v skoro každom mužstve sa nájde najlepší kamarát nielen na ihrisku, no aj mimo neho. „Mojou dvojičkou bol Jaroslav Majer. Akosi sme si sadli už ako žiačikovia a zostalo nám to až po kategóriu mužov,“ zaspomínal si. Čo všetko mali spoločné? Hrali určitý čas v jednom útoku, nosili na drese kapitánske céčko. Mali nos na góly, s tým rozdielom, že Marcel zvykol skórovať po pekných vypracovaných akciách, Jaro sa skoro vždy vedel postaviť tam, odkiaľ už len pohodlne doklepával puk do siete súpera.
Doplnkovým športom pre M. Paulovského bol futbal. Nielen čierne čudo, no aj koženú loptu si dokázal takpovediac podmaniť. Hrával aj ďalšiu organizovanú súťaž a to prešovskú uličnú ligu. „Koľko zápasov? To neviem, no asi ich bolo viac než sto, keďže som v nej pôsobil štyri alebo päť sezón,“ zaspomínal si športovec telom a dušou, ktorého čaká už len jediné vystúpenie pred tribúnami. „Želal som si, aby boli čo najviac zaplnené,“ dodal.
Treba veriť, že opatrenia nebudú až také „na hrane“, aby úplne vylúčili verejnosť z rozlúčkového predstavenia muža s veľkým hokejovým srdcom.
Kto každý by mal nastúpiť v zápase Žltí vs. Modrí? M. Paulovský oslovil prakticky všetkých, ktorí v prešovskom hokeji takpovediac niečo znamenali. Samozrejme, nie všetci mu účasť prisľúbili „na betón“, niektorí sú z otáznikom. Tu sú mená všetkých oslovených: M. Milý, J. Ferjo – Bobák, Pulščák, Fabuľa, Kinik, Bogdaň, V. Sabol, Majer, R. Pucher, Paulovský, Chovanec, Janák, J. Baláž, Bochňa, Caban, Ondrej, L. Hopkovič, M. Talarovič, P. Talarovič, Hriško, Obšut, Hajduk, M. Segľa, Goffa, Škovira, Zavacký, Troliga, Ľ. Chovan, P. Pucher, Koma. Tréneri: Pavol Andrus, Igor Liba, Peter Křemen a Jozef Čontofalský.
Ján MIROĽA
