Medziročne ako skokani vo svojich kategóriách najviac zabodovali ZŠ na Tematínskej v Novom Meste nad Váhom, bratislavská súkromná stredná odborná škola HOST a Gymnázium v Kráľovskom Chlmci. Po dvojročnej odmlke sa opäť realizovali celoplošné merania, vďaka čomu sa podarilo do hodnotenia výsledkov žiakov zahrnúť kompletnú sadu dostupných ukazovateľov rovnako ako pred pandémiou.
Aktualizácia rebríčkov škôl podľa dosiahnutých výsledkov ich žiakov posunula na vedúcu pozíciu medzi základnými školami (ZŠ) na celoslovenskej úrovni cirkevnú ZŠ sv. Cyrila a Metoda sídliacu v Košiciach-Západ na Bernolákovej 18 (naposledy 11. miesto). Druhé miesto dosiahla Spojená škola – ZŠ Tilgnerova z bratislavskej Karlovej Vsi a tretie ZŠ Kollárova 2 zo Svätého Jura, ktorá bola v predošlom rebríčku piata. Pozíciu v top 10 z minuloročného rebríčka obhájili ešte ZŠ Staničná 13, Košice – Juh, ZŠ T. J. Moussona v Michalovciach, ZŠ Pri Podlužianke v Leviciach, ako aj zvolenská ZŠ na Hrnčiarskej ulici 1.
Najvýraznejším skokanom sa medzi ZŠ stala škola na Tematínskej ulici č. 2092 v Novom Meste nad Váhom. Významné zlepšenie v sledovaných ukazovateľoch prinieslo tejto škole posun na 20. miesto, pričom ešte rok dozadu figurovala na 308. pozícii spomedzi približne 700 ZŠ, pre ktoré sme mali dostupné údaje potrebné na zostavenie hodnotenia.
Pri stredných odborných školách (SOŠ) sa na prvé miesto prepracovala Súkromná SOŠ, ktorá sídli na Ulici 29. augusta v Poprade, pričom pred dvoma rokmi bola ešte na 25. priečke. Medzi stálice v top 10 SOŠ patria aj Obchodná akadémia Kukučínova v Trnave, elektrotechnické priemyslovky na Plzenskej v Prešove a Komenského v Košiciach, Obchodná akadémia zo Zlatých Moraviec a tiež bratislavská Stredná zdravotnícka škola na Záhradníckej ulici. Najvýraznejším pozitívnym skokanom v tejto kategórii škôl je bratislavská súkromná SOŠ HOST.
V rámci gymnázií obsadila prvé miesto Škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici v Bratislave. Druhú pozíciu obhájilo košické gymnázium na Poštovej a na treťom mieste skončilo, minulý rok prvé, Gymnázium Jura Hronca z Novohradskej ulice v Bratislave. Oproti minuloročnému rebríčku sa do top 10 dostali po novom aj gymnáziá z Trnavy (Na hlinách 30) a Dubnice nad Váhom (Školská 2). Za zmienku stojí posun gymnázia v Kráľovskom Chlmci, ktoré sa stalo celkovo najvýraznejším skokanom pri porovnaní hodnotenia za školské roky 2020/21, resp. 2021/22. Za svoj pozitívny posun v rebríčku o 2,06 bodu vďačí najmä veľmi dobrému výsledku svojich žiakov v maturitách z matematiky a maďarského jazyka.
Údaje za školy s najlepším hodnotením v jednotlivých kategóriách a krajoch a informáciu o školách s najlepším medziročným posunom vo výsledkoch žiakov je možné si stiahnuť tu:
Tab. 1 – 10 najlepšie hodnotených škôl v SR v kategórii: základné školy
Zdroj: INEKO
Tab. 2 – 10 najlepšie hodnotených škôl v SR v kategórii: stredné odborné školy
Zdroj: INEKO
Tab. 3 – 10 najlepšie hodnotených škôl v SR v kategórii: gymnáziá
Zdroj: INEKO
Kompletné rebríčky a výsledky ostatných škôl sú voľne dostupné na portáli https://skoly.ineko.sk. Doplnené a aktualizované na ňom boli aj údaje o nezamestnanosti absolventov stredných škôl, o mimoriadnych výsledkoch žiakov, o využívaní digitálnych technológií pri vyučovaní, údaje o počtoch učiteľov a žiakov, údaje o podiele absolventov SŠ prijatých na štúdium na vysokých školách na území SR a tiež dáta o finančných zdrojoch škôl.
Metodika
Do rebríčkov sme zaradili školy so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov, resp. absolventov počas každého z uplynulých 4 rokov. Hodnotenie škôl odráža teda dosiahnuté výsledky na dlhšom časovom horizonte, pričom v prípade ZŠ do hodnotenia vstupujú výsledky Testovania 9 (váha 60 %), Testovania 5 (20 %) a mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva (20 %). Pri SOŠ nahradzujú Testovania písomné maturity (40 %). Najvyššiu váhu pri SOŠ (50 %) má regionálna uplatniteľnosť študentov, teda pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli. Napokon, mimoriadne výsledky študentov majú pri SOŠ váhu 10 %. Pri gymnáziách hodnotíme tie isté ukazovatele ako pri SOŠ, avšak vzhľadom na iné zameranie gymnázií majú tieto ukazovatele iné váhy, a to postupne 60, 25 a 15 %. Pri všetkých školách berieme do úvahy údaje za posledné dostupné 4 školské roky (novšie údaje majú vyššiu váhu). Viac o metodike a prideľovaní bodového hodnotenia jednotlivým školám možno nájsť tu: https://skoly.ineko.sk/metodika/.
Rebríčky škôl uvedené v tejto tlačovej správe, ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom (údaje o pridanej hodnote za jednotlivé stredné školy v predmete slovenský jazyk si môžu návštevníci portálu pozrieť osobitne v profile každej strednej školy). Rebríčky tak nemusia plne vypovedať o kvalite školy, môžu však byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy a najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali učiteľov pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov a pod.
„Sme radi, že sa ministerstvo školstva po dvojročnej prestávke vrátilo k realizovaniu Testovania 9 a písomnej časti maturít a po ročnej pauze aj k testovaniu piatakov (Testovanie 5). Celoplošné merania sú totižto dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný rast kvality vzdelávania. Navyše, ich pravidelná realizácia je kľúčová aj pre meranie tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní.“
Matej Tunega, analytik INEKO
Ilustračné foto: SPŠE v Prešove