Vážení priatelia,
prečítal som si stanovy strany Kresťanských demokratov a bol som naozaj dojatý. Posuďte sami…
„My, kresťanskí demokrati, my konzervatívci, vychádzame z odkazu európskej kresťanskej kultúry. Sme hnutím občanov, ktorí sa neboja prevziať zodpovednosť za seba, za svoju rodinu, za svoju obec, región a za svoj štát.
My, kresťanskí demokrati, my konzervatívci, chceme úspešné Slovensko, ktoré podporuje schopných a pomáha slabým. Chceme spravodlivé Slovensko, kde sa verejné prostriedky využívajú efektívne a kde sa pristupuje spravodlivo ku každému. Chceme vzdelané Slovensko, kde je kvalitné školstvo a zdravotníctvo národnou prioritou, kde sa osobnej iniciatíve a podnikaniu nekladú prekážky a kde štát je občanovi oporou. Vytvoríme zo Slovenska spravodlivý štát, v ktorom bude platiť právo pre každého rovnako.
My, kresťanskí demokrati, my konzervatívci, budeme vytvárať, podporovať a ochraňovať trhové hospodárstvo so silným sociálnym akcentom. Vytvoríme podmienky spravodlivej súťaže, v ktorej budú vyhrávať najlepší. Spravodlivá súťaž dokáže motivovať, vygenerovať lepšie podmienky a pomáha dynamike a tvorivosti v spoločnosti.“
Krásne slova, dôstojné, ušľachtilé… Toto sú základné tézy programových cieľov kresťanských demokratov, citovaných v stanovách KDH. Škoda, že pre predstaviteľov nášho mesta, ale i samosprávneho kraja sú to iba prázdne slova a nenaplnené frázy. Sklamali, zradili, podviedli voličov, občanov nášho mesta i Prešovského samosprávneho kraja , ktorí im do týchto funkcií udelili mandát.
Nešťastné vyjadrenie pani primátorky Turčanovej, že už nechce mať s týmto mestom nič spoločné spustilo u občanov nášho mesta vlnu kritiky a nevôle. No po tom všetkom sa pani primátorke ani nečudujem. Podľa mňa sa už vidí v Národnej rade. Bolo by to krásne po strastiplných štyroch rokoch zbojníčenia na radnici v primátorskom kresle sadnúť si na ďalšie štyri roky do kresla poslanca národnej rady a spoliehať sa, že ak by sa dačo dialo, tak ju podľa obyčaje v NR, na trestné stíhanie nevydajú.
No prúserov pani primátorky je veľmi veľa a toto nie je náhoda. Zaujímavé na tom všetkom je, že prvé volebné obdobie pani Turčanovej vo funkcií primátorky bolo podľa mňa celkom transparentné, zdá sa, že aj bez korupcie, klientelizmu a prúserov. Veď preto si ju Prešovčania zvolili za hlavu mesta aj na nasledujúce obdobie.
Žiaľ v tomto volebnom období sa situácia radikálne zmenila a výsledkom je zadlžené mesto najviac vo svojej histórií, podozrenia z korupcie, klientelizmu, rozkrádania mestského majetku a hrozby že budeme musieť v nasledujúcom období vracať Bruselu milióny EUR za neefektívne a podozrivé čerpanie eurofondov.
Za toto všetko nemôže len pani primátorka, toto je výsledok cieľavedomej práce celého straníckeho aparátu kresťanských demokratov na čele s pánom predsedom Milanom Majerským, ich morálneho úpadku, chamtivosti, korupcie, klientelizmu, bez slušnosti a spravodlivosti.
Predstavte si tu absurditu, že v Prešove, v treťom najväčšom meste na Slovensku sa nenašlo zopár schopných ľudí, ktorí by obsadili dôležité pôsty na mestskom úrade. Sranda? Nie, odborníci museli prejsť schvaľovacím procesom straníckeho aparátu KDH a preto sme si ich sem museli priviesť z celého kraja. Samozrejme hlavnou podmienkou výberu bola stranícka príslušnosť. Asi najväčšou raritou a absurditou je prednosta Mestského úradu v Prešove žijúci v Bardejove.
Práve po nástupe pána Majerského do funkcie predsedu Prešovského kraja, sa začalo meniť aj naše mesto. Rošády pri personálnych zmenách, klientelizmus, prideľovanie zákaziek tým istým spriazneným firmám, predražovanie zákaziek, netransparentné prenájmy, doslovné šafárenie s peniazmi mesta, pri preplácaní faktúr za výrobu ľadu počas rekonštrukcie zimného štadióna či fakturácie za kosenie vodných plôch.
Podľa môjho názoru sa pani primátorka vplyvom týchto ľudí nechala vtiahnuť do špinavosti a ani nevedela ako. Poslušne plnila príkazy straníckych šéfov, až sa pri výkone svojej funkcie stála nesvojprávnou.
Absolútne intelektuálne a morálne dno predviedli predstavitelia nášho mesta pri likvidácií následkov výbuchu a tragického požiaru bytovky na ul. Mukačevskej. Táto tragédia pri ktorej strašnou smrťou zahynulo osem ľudí sa zapíše čiernymi písmenami do histórie Prešova. Nielen obyvatelia nášho mesta, ale celá krajina pomáhala postihnutým, ako vedela. Dokonca aj súkromná spoločnosť z Čiech prišla so špeciálnou technikou bezplatne likvidovať následky tragédie. A viete čo robilo vedenie mesta? No, ono už v tej dobe špekulovalo ako na tejto mimoriadnej udalosti zarobiť. Nie, nie, neoslovovali Prešovské firmy, to je nezmysel. Prešovský podnikatelia boli tam už od začiatku, sami núkali pomoc, ale zo strany pani primátorky nebol záujem. Verím, že ak by boli skutočne oslovené prešovské stavebné firmy, tak by sa nedali zahanbiť českými kolegami a tiež by to urobili zadarmo. Celý proces výberu firmy, ktorá likvidáciu zostatkov bytového domu a odvoz súte z miesta tragédie vykonala a vyfakturovala si za to nekresťanské peniaze je výsmechom a napľutím do tváre všetkým poctivým podnikateľom. Avšak biznis bol ohrozený, vtedajší predseda vlády mal pochybnosti o transparentnosti celej akcie a odmietol tieto náklady zo svojej rezervy uhradiť, tak ako to pri návšteve miesta tragédie sľúbil. Znalecký posudok potvrdil obavy expremiéra a skokanovi roka v stavebnom biznise bolo vyplatených o necelých dvestoštyridsaťtisíc EUR menej. Asi nebolo čo deliť a tak vymysleli dôsledný plán, ako naplniť pôvodný biznis. Ani Ezopovi, starogréckemu autorovi bájok by nenapadol scenár s platobným rozkazom a dvomi úradníčkami z mestského úradu, ktoré pani primátorka prepustila, pretože voči platobnému rozkazu nepodali v stanovenej lehote odpor. A je zarobené, mesto doplatilo skokanovi roka necelých dvestoštyridsať tisíc a prišlo aj o ďalších sedemdesiat tisíc za súdne trovy a penále z omeškania. Super biznis nie, ale toto ešte nie je zaver tejto ohavnej kauzy, dohrou sa už bude musieť zaoberať nový primátor. Úradníčky, ktoré boli kresťanskou demokratkou obvinené, že môžu za to, že nepodali za mesto v stanovenej lehote odpor voči platobnému rozkazu a boli z práce prepustené podali na súd žalobu a podľa mojich informácií, na prvostupňovom súde boli úspešné. Mesto sa samozrejme voči rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolalo na druhostupňový súd, ale určite to nebude len taká zanedbateľná sumička, ušla mzda za dva roky pre dve referentky a čo vie čo ešte. Takže už teraz je jasné, že nový primátor to nebude mať ľahké a bude musieť dávať veľký pozor na nášľapné míny, ktoré mu kresťanský demokrati na radnici nastražili.
Nedá mi, aby som nespomenul aspoň zopár o statisíce predražených stavebných tendrov, ktoré môžu aj o niekoľko rokov negatívne ovplyvniť život v našom meste. Predražená výstavba neskolaudovateľnej cykloželezničky z Prešova do rekreačnej oblasti Sigord, či predražená a netransparentná rekonštrukcia zimného štadióna, kde Úrad pre verejné obstarávanie zistil závažné porušenie zákona. Práce bez verejnej súťaže a predraženie stavby o 2,4 milióna EUR. Svojvoľná zámena zmluvných rozpočtových položiek a predražený nákup sedadiel a osvetlenia samotným mestom, aj keď tieto zariadenia boli súčasťou verejného obstarávania a predmetom zmluvy o dielo so zhotoviteľom.
Nemenej vydareným a doslova raritným projektom je aj slávna a samozrejme predražená obnova predstaničného priestoru v podchode železničnej stanice. O transparentnosti verejnej súťaže by sa dal napísať román. Stavba sa predražila o 500 000 EUR. Ani sa veľmi nečudujem, že rekonštrukcia, kde bol vyučený horár stavbyvedúcim dopadla tak slávne, že mesto na opravený podchod, stavbu v záručnej dobe, zo svojho rozpočtu pred pár mesiacmi vyčlenilo ďalších 300 000 EUR na odstránenie havarijného stavu. A páni poslanci to predstavte si odsúhlasili. Ďalších 600 000 EUR je potrebných na izoláciu podchodu pod vozovkou, na ktorú sa vraj pri príprave projektu zabudlo. Počuli ste dobré? Áno, podľa vyjadrenia mesta sa na túto nepodstatnú záležitosť zabudlo. Samozrejme nikto za to nemôže a nikto za to nie je zodpovedný. Proste vyššia moc…, ale je možné aj hlúposť a primitivizmus považovať za vyššiu moc? Je! A dôvod sa nájde, kvôli spriaznenej firme, ktorá stavbu realizovala i v subdodávke projektovala. A predstavte si, nikto nemôže ani za to, že obnovené obchodné priestory hneď od začiatku nie sú užívania schopné, že samotný podchod po daždi funguje ako kryté kúpalisko, že v ňom nefunguje eskalátor, že v ňom nefungujú výťahy pre verejnosť, že celá stavba je ešte v záručnej dobe a nič sa nedeje a že je to hanba pre celý Prešov. Nikoho nezaujíma ani to, že mesto prišlo o príjmy z nájmov. Vymysleli si výhovorku, že tam nebola daná izolácia, ale prečo ju nedali? Veď vozovka bola tiež rekonštruovaná, existujú fotografie z tejto stavby, ktoré to dokazujú. Oni si myslia, že keď sme koňáre, tak žerieme ovos? To naozaj necháme len tak? Bolo že to slávy, keď pani primátorka v sprievode pána podnikateľa a horára slávnostne strihala pásku na obnovenom podchode. Ako sa vraví „svetská sláva – poľná tráva,“ Nevysvetliteľné na tom všetkom je, že na stavebné zákazky Mesta Prešov mimoriadne úspešná bardejovská firma s pánom horárom, ako stavbyvedúcim mala skoro na každej zákazke prúser, prečo to pán prednosta mestského úradu hneď neriešil…?
A podobne je to aj pri iných investičných projektoch, nečudujme sa, že na novo zrekonštruovanom nákupnom stredisku spadne podhľad, horár za to nemôže, veď čo on, on tam mal dať čo najlacnejší materiál a čo najviac ušetriť, to nič, že to mohlo niekoho zabiť. Nečudujme sa že slávnostne otvoríme obnovený podchod na sídl. Sekčov a na druhý deň v ňom spadne strop a čo sa divíme, že lávka cez Torysu je zrazu o sto percent drahšia. Čo sa čudujeme, že v mestskom lesoparku sme bez transparentnej verejnej súťaže postavili predraženú vyhliadkovú vežu. O vyhliadkovú vežu ani tak nešlo, ale viete aký biznis sa urobil pri výrube nádherných stáročných bukov, aby bolo z veže na čo pozerať? Viete si predstaviť, aký to bol super biznis, keď mesto dovolilo vyviezť do mestských lesov tisíce ton sute z výstavby tunela? Pod zámienkou obnovy lesných ciest pre turistov sa lesné svažnice zmenili na nezjazdné mazľavé diaľnice. Viete si predstaviť koľko zdravých, krásnych stromov bolo vyrezaných, pre túto lúpež desaťročia, pod zámienkou výstavby týchto lesných ciest, ktoré svojou šírkou spĺňajú diaľničné kritéria? Mestské lesy sa bránia, že na opravu lesných ciest nepotrebovali povolenie životného prostredia, ale na opravu lesných ciest bolo vyvezený len zlomok vyťaženej súte z výstavby diaľnice, prevažná miera bola použitá na zasypanie roklín, potokov, minerálnych prameňov čim došlo k zmene celkového charakteru mestského lesoparku a či ešte bude „kvašná voda na Borkúte“ a či bude pitná ukáže až čas, no jedno je isté, niekto sa tu poriadne nabalil a vyhliadková veža na Malkovskej hôrke je iba náplasť na ďalšiu boľačku pre Prešovčanov.
Je naozaj ťažké nájsť oblasť, kde by sme mohli uvažovať o raste, napredovaní a s čistým s vedomím pochváliť vedenie mesta. Pri podpore kultúry asi ťažko a podpore športu asi tiež nie. Kauza podozrivého prenájmu zimného štadióna, ktorá prerástla v celkom zábavnú celoštátnu epizódu, podozrivé zmluvy na prenájom cyklistického areálu a hlavne koniec najväčšieho šíriteľa dobrého mena a mnohoročnej reklamy nášho mesta po celej Európe, hádzanárskeho klubu TATRAN Prešov, 16-násť násobného šampióna Slovenská a jeho odchod do Ľubotíc. Toto je hanbou nielen pre Mesto Prešov, ale aj pre samosprávny kraj, ktorý v tomto meste sídli.
Päť rokov prázdnin, tak by sa dalo nazvať pôsobenie Milana Majerského vo funkcií predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Štyri roky dobiehali akcie a investície, ktoré pripravilo ešte predchádzajúce vedenie PSK, nič nové a ak sa predsa len niečo objavilo a zákazku získala nesprávna firma, tak verejnú súťaž zrušili, zákazku rozdelili na drobné, tak aby ju mohli zadať rokovacím konaním svojím straníckym súdruhom. Ani sme nevedeli, že máme úrad, ktorý sa volá VÚC a predsedu, ktorý sa volá Milan Majersky. Zrazu, pár mesiacov pred voľbami, sa však roztrhlo vrece s investičnými akciami. Bolo načase veď už prestali tiecť peniaze do straníckej kasy zo zákaziek vytunelovaného krajského mesta. Koalícia na voľbu predsedu Bratislavského samosprávneho kraja medzi KDH, Za ľudí a Sme rodina priniesla svoje ovocie aj pre prešovskú samosprávu. Predsedníčka strany Za ľudí a podpredsedníčka vlády SR pre investície Veronika Remišová, poriadne otvorila kohútik na čerpanie eurofondov. Bolo, že to radosti, keď sa odrazu spustil rád verejných súťaži na investičné akcie pre organizácie VÚC a rekonštrukcie škôl v rámci celého samosprávneho kraja. A veruže, boli to poriadne investície od dvoch až do desať miliónov EUR a tvrdé boli aj podmienky účasti vo verejných obstarávaniach. Ak ste o podmienkach súťaže nevedeli, tak ste ich v stanovenej lehote nemohli splniť. A ak ste ich predsa len s vynaložením maximálneho úsilia splnili, tak vás zo súťaže nekompromisne vyhodili, dôvod sa vždy našiel a keď nie, tak Vás šikanovali dokedy ste to sami nevzdali. Tu už ide o poriadne peniaze a rafinované rozkrádanie eurofondov a doslova o okrádanie obyvateľov Prešovského kraja. Vyschol prameň v meste, tak sa začal tunelovať kraj. Všetko sa deje organizovane cez skupinku spriaznených firiem, zákazky sú predražené ešte pred vyhlásením verejnej súťaže o cca 15 percent a vo verejnom obstarávaní sa nehľadá najlepšia ponuka, ale tá najdrahšia a zasa o 15 percent vyššia, ako bola predpokladaná hodnota zákazky. A už majú zarobené, tridsať percent len tak, šmahom ruky. Spoliehajú sa na rastúcu infláciu, že im to prejde v štáte, kde vládne bezprávie, bordel a chaos. Samosprávny kraj bude musieť tieto rozdiely preplatiť z vlastného rozpočtu na úkor nás všetkých. Všetko prebieha organizovane, rafinovane, cez tretiu osobu, ktorá celý proces riadi nielen pre VÚC, ale aj v organizáciách spadajúcich pod VÚC. Vymysleli chytrý fígeľ, ak nepatrite medzi vyvolených máte smolu. Pán predseda Milan Majersky mal pred voľbami veľké reči o transparentnosti, o rozvoji kraja, chcel pomáhať podnikateľom.. Boli to len kecy a čo sú potom stanovy strany, ktorej je celoslovenským predsedom.
A pán Majerský sa tvári, že má problém s výpadkom daní, nie on má problém, lebo je korupčník a zlodej.
Ak by niekto pochyboval o mojich slovách, tak nech sa mi ozve, rád mu ukážem dôkazy, že mám pravdu.
Janko Bync
