Skip to content
Menu
Menu

Dielo mesiaca január 2024 | Mikuláš Gajdoš: Terasa

Mikuláš Gajdoš (1937 – 2011)

„Človek v mestskom prostredí, rôzne spoločenské situácie, tok života, ktorého som súčasťou je pre mňa žriedlom, neustálou inšpiráciou pre tvorbu, ktorá ma sústavne naplňuje.“ Mikuláš Gajdoš, 2005

Prešovský výtvarník Mikuláš Gajdoš patril ku generácii umelcov, ktorým osud síce nedoprial splniť si sen o štúdiách na akademickej pôde, no intenzívnym a dlhoročným vzdelávaním a vytrvalosťou, sa im napokon podarilo získať uznanie odbornej i laickej verejnosti na Slovensku rovnako ako aj za jeho hranicami.

Rodiskom Mikuláša Gajdoša je obec Habura nachádzajúca sa v kraji oplývajúcom bohatstvom okolitej prírody, ale nehostinnom pre život jej obyvateľov. O období detstva a dospievania nehovoril, svoje vnútorné emócie  a spomienky na rodný kraj však preniesol do desiatok krajinomalieb,  v ktorých „prevláda chladná a studená farebnosť, ktorá koreluje so strachom a bezmocnosťou“ (E. Dušenková, 2013). Pozitívny obrat v jeho živote nastáva príchodom do Prešova, kde rovnako ako v pracovnej oblasti, tak aj v umeleckej a spoločenskej atmosfére mesta, nachádza dostatok impulzov, ale i možností pre cizelovanie  vlastného výtvarného názoru. Môžeme ho charakterizovať ako individualistu, bodrého pozorovateľa a citlivého vnímateľa ľudského diania v jeho bezprostrednom okolí, ktorý sa snažil vymaniť spod vplyvu novodobých výtvarných smerov a tendencií s cieľom zdokonalenia zachytenia subjektívneho prežitku, sebe vlastným spôsobom a výrazom.

Pre dielo mesiaca Január sme vybrali autorovo dielo Terasa, ktoré námetom i datovaním môžeme zaradiť do vrcholiacej fázy jeho maliarskej tvorby. V kontexte jeho nespočetných malieb a kresieb sa nejedná o výnimočný námet, práve naopak. Opakovane sa k nemu vracia, aby v rôznych etapách svojho života, kontinuálne popri krajinomaľbe, portréte, zátišiu či rôznych žánrových témach, zúročil výtvarné predstavy a maliarske skúsenosti v nových kompozičných variáciách, štylizáciách alebo farebnosti. Dielo je koncentráciou energie, razancie, ale i poézie a fantázie. Nositeľmi týchto javov a emócií  je sýta červená paleta, ktorá doplnená akcentami uvážene kladených farebných plôch bielej a žltej farby, vytvára priestorovú perspektívu a objem. Temperamentná, pastózne nanášaná maľba i s ľahkou a istou rukou ťahané línie ľudských figúr, dopĺňajú farebnú kompozíciu. Oproti starším dielam, v ktorých badáme skôr príklon k lavírovanej kresbe a lineárnosti, je predmetné dielo plné nečakaných premien a explóziou maliarskej brilantnosti.

„Ak by som nemohol maľovať, môj život by bol nudným. Uvedomujem si nevyhnutnosť na sebe pracovať, každý deň sa obohacovať o nové poznanie. Neuspokojuje ma názor, že v maľovaní už bolo povedané všetko. Ja si myslím opak.“ M. Gajdoš 2005

Krajská galéria nadobudla dielo do svojich zbierok formou dedikácie od rodiny autora    po ukončení poslednej, už spomienkovej, výstavy s názvom Mikuláš Gajdoš/Výber z tvorby, v roku 2014.

Umelecká i prezentačná cesta Mikuláša Gajdoša sa navždy uzatvorila 26. apríla 2011.

Mgr. A. Derfiňáková