K najpôsobivejším textilným zbierkovým predmetom každého múzea patria vlajky a zástavy. Ich vývoj a funkcia sa v priebehu dejín ustálili. Zástava vznikla pôvodne ako jeden z vojenských znakov, ktorý slúžil najmä ako strategická pomôcka pri rozlíšení bojujúcich strán a sledovaní pohybu jednotlivých vojenských šíkov vo vojnách. Zástavy z tyče a látky vznikli v Oriente a prevzali ich Gréci a Rimania. Postupne sa uplatnili nielen vo svetskom, ale aj v sakrálnom prostredí.
Hasičské hnutie, ktoré na území terajšieho Slovenska vznikalo v druhej polovici 19. storočia na spolkovom základe, prevzalo mnohé prvky hlavne z oblasti vojenstva /rovnošata, funkčné značenia, povelová technika a i./. Symbolom každého hasičského zboru a otázkou prestíže bola vlastná spolková zástava. Pod ňou vystupoval zbor pri každej významnej príležitosti. Hasičský výstroj so zástavou pozitívne vplývali na rozvoj spolkovej činnosti a mali aj svoje psychologické opodstatnenie. Pestovali pocit súdržnosti, spolupatričnosti, výnimočnosti, zodpovednosti a obetavosti.
Jednotiacim a dominujúcim prvkom každej hasičskej zástavy je postava patróna hasičov, sv. Floriána. Jeho mučenícka smrť vo vode /4. máj 304/ počas prenasledovania kresťanov na začiatku 4. storočia za cisára Diokleciána v rímskej provincii Noricum v dnešnom Rakúsku i rola ochrancu pred požiarom, dala podnet k vzniku kultu svätca. Za patróna si ho vybrali aj remeselnícke cechy, ktorých činnosť súvisela s ohňom – kováči, pekári, kominári, pivovarníci, debnári, hrnčiari či mydlári.
Od dôb renesancie je znázorňovaný ako rímsky vojak s kópiou a zástavou v ruke, ktorý hasí horiaci dom alebo plameň. Je zobrazovaný na rubovej strane /revers/ zástavy, často ako hasí tiež miestne dominancie /kostol, kaštieľ a pod./. Na tejto strane sú zvyčajne aj typické hasičské heslá: Bohu na slávu, blížnemu na pomoc. Svätý Florián, buď nám ku pomoci! Sláva Bohu, pomoc blížnemu! Svätý Florián, oroduj za nás! Bohu slúž, vlasť miluj, blížnemu pomáhaj! Spoločná obrana v nebezpečenstve. Miluj blížneho svojho ako seba samého. Vlasti ku cti, blížnemu ku pomoci!
Na lícnej strane /averz/ zástavy sa nachádzal vyšívaný znak krajinskej hasičskej jednoty odvodený zo štátneho znaku alebo znak miestneho hasičského zboru s jeho názvom, rokom založenia alebo rokom zaobstarania zástavy doplnený rôznymi hasičskými prvkami /sekerky, prilby, hadice, prúdnice a ďalšie hasičské náradie v grafických štylizáciách/. Ručne vyšívané zástavy boli často prácou radových rehoľných sestier.
Zaobstaranie zástavy bolo finančne nákladné a platili pre ňu určité zásady. Posviacka hasičskej zástavy bola ústrednou časťou osláv okrúhlych výročí založenia dobrovoľných hasičských zborov. Pri tejto príležitosti sa organizovali cvičenia, prehliadky, zábavy, divadelné predstavenia a iné podujatia.
Posvätenie hasičskej zástavy bolo dôležitým spoločenským a náboženským aktom. Konalo sa za účasti významných a vplyvných predstaviteľov mesta, obce a zástupcov širšieho regiónu s neodmysliteľnými „krstnými matkami“ zástavy. Každá zástava mala svojich kmotrov, kmotry a krstnú matku. Boli nimi najbohatšie osobnosti v meste či obci a ich manželky, pretože z funkcie pre ne vyplývala povinnosť finančne prispieť do pokladnice hasičského spolku. Ich mená boli zvýraznené na dlhej stuhe pripevnenej na vrchole žrde.
Dôležitým aktom posviacky bolo pribíjanie plechových štítkov s menom a priezviskom sponzorov a členov hasičského zboru do drevenej žrde. Vysviacku zástavy vykonával kňaz. V obciach, kde bolo viac cirkvi, všetci kňazi, vrátane rabínov. Umiestnená bola obyčajne v kostole a vyberali ju iba počas významných hasičských alebo cirkevných slávností.
Jednou zo zástav v zbierke Krajského múzea v Prešove je historická zástava prešovského Dobrovoľného hasičského zboru /DHZ/. Bola vyhotovená a slávnostne posvätená 30. septembra 1928 pri príležitosti 50. výročia založenia DHZ v Prešove a 10. výročia vzniku Československej republiky.
Zástava Dobrovoľného hasičského zboru v Prešove je vyhotovená z plátna červenej farby v tvare obdĺžnika /135 x 115 cm/. Na prednej strane /averz/ je nápis: „Dobrovoľný hasičský zbor v Prešove 1877.“ Uprostred je znak Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. Rub /reverz/ obsahuje nápis žltými písmenami: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Uprostred je olejomaľba patróna hasičov, sv. Floriána, hasiaceho horiaci dom. Zástava je po obvode ozdobená žltými strapcami. V hornej časti sa upína kovovými karabinkami k žrdi. Drevená dvojdielna žrď je dlhá 186 cm. V jej hornej časti je 138 pribitých klincov so štítkami, na ktorých sú mená prispievajúcich, čestných a činných členov a mecenášov zboru.
Mgr. Igor Lazorík, Krajské múzeum v Prešove
Foto: KM
