Vznik Československej republiky (ČSR) v roku 1918 predstavoval pre mnohých jej obyvateľov výrazný medzník a dôvod na oslavu. Nielen vedúci predstavitelia novovzniknutej ČSR, ale aj osvetoví či kultúrni pracovníci a iní občania republiky si však uvedomovali, že národ netvorí len jeho žijúce obyvateľstvo, ale aj jeho predkovia či spoločné dejiny.
Nová československá vláda, rozličné organizácie a inštitúcie, ale aj Čechoslováci si tak pripomínali českých aj slovenských buditeľov, národovcov, národných hrdinov, či bojovníkov za nezávislosť. Tieto osobnosti vykonali v histórii oboch národov mnoho prospešnej práce, či dokonca niekedy pri výkone svojich povinností, činností alebo plnení ideálov položili aj najvyššiu obetu – svoj vlastný život.
Zavedenie občianskej náuky do školských osnov, výročné oslavy vzniku nového štátu alebo významných štátnych výročí, sviatkov či jubileí významných historických osobností a udalostí patrili v minulosti a patria aj dnes medzi bežné spôsoby utvárania, formovania, no najmä prezentovania národnej kultúry. Podobné kultúrne akcie boli často krát usporadúvané organizáciami, ale aj zoskupeniami osôb či inštitúcií, medzi ktoré patrili aj rozličné jubilárne výbory.
Najčastejšími aktivitami jubilárnych výborov v prostredí prvorepublikovej ČSR bolo organizovanie rôznych slávností, ale tiež výstavba nových pamätníkov, či osadzovanie pomníkov významných osobností na pietnych miestach. Pre uskutočnenie svojich kultúrnych počinov sa jubilárne výbory a podobné zoskupenia často obracali s prosbami na verejnosť o dobrovoľnú finančnú pomoc a iné prostriedky nutné pre usporiadanie kultúrnych akcií.
Robili to najmä prostredníctvom článkov v redakciách rozličných novín a časopisov, či apelom letákmi a zbierkovými listinami priamo u jednotlivcov a inštitúcii. Jedným z takýchto zoskupení bol v prostredí Šariša a Zemplína najmä Jubilárny výbor mladých Slovákov na východnom Slovensku, ktorý mal svoje odbočky v Prešove a Košiciach.
V Krajskom múzeu v Prešove sa nám v zbierke Dejín Kapitalizmu B zachoval unikátny leták, ktorý odkazuje na záslužnú činnosť Jubilárneho výboru mladých Slovákov na východnom Slovensku na poli kultúry a osvety. Práve toto zoskupenie stálo za zrodom niektorých kultúrnych pamiatok, ktoré, vo väčšine prípadov, môžeme v našom okolí obdivovať dodnes.
Tento leták nás vo svojej prvej časti informuje o (súdiac z dnešného pohľadu) úspešnej zbierke na pomníky Milana Rastislava Štefánika v Michalovciach a Trebišove, pomník Slobody v Košiciach a busta a náhrobník Jonáša Záborského v Prešove a Župčanoch.
Tieto pamiatky boli osadzované na svojich miestach v závere 30. rokov 20. storočia. Išlo o čas narastajúceho napätia v Európe, ktoré bolo poznačené anšlusom Rakúska, no z nášho národného pohľadu najmä mobilizáciami armády a mníchovskou krízou. Šlo teda o ťažký rok, na ktorý leták odkazuje vo svojej druhej časti. Aj práve prebiehajúcim udalostiam zo záveru 30. rokov 20. storočia tak leták vyjadruje posolstvo slobody, ktoré majú pripomínať pomníky a pamätníky, ktoré sa Jubilárnemu výboru mladých Slovákov na východnom Slovensku podarilo zrealizovať za pomoci darov od inštitúcií, ale aj bežných občanov.
Prípravy na osadzovanie týchto pamätníkov boli súčasťou osláv 20. výročia získania samostatnosti ČSR a v prípade Jonáša Záborského tiež 60. výročia jeho smrti. No zatiaľ čo v Košiciach a Trebišove boli tieto kultúrno-umelecké počiny zo svojich pôvodných miest po istom čase odstránené, v Prešove a jeho blízkom okolí môžeme dodnes navštíviť Pamätník východoslovenského roľníckeho povstania, ale aj pamätníky na Jonáša Záborského.
Autorom markantného Pamätníka východoslovenského roľníckeho povstania bol akademický sochár Jozef Pospíšil. Pri príležitosti vztýčenia pamätníka roľníckeho povstania na kopci Furča pri Haniske vydal Jubilárny výbor mladých Slovákov na východnom Slovensku krátku brožúru. Bol v nej uverejnený rozhovor s historikom Danielom Rapantom, ktorý sa vo svojich prácach venoval problematike Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831.
Predhovor k nej napísal generálny riaditeľ výboru Jozef Styk. V roku 1971 bola pri príležitosti 140. výročia roľníckeho povstania na pomníku odhalená bronzová tabuľa od akademického sochára Vojtecha Löfflera, ktorý pomník aj reštauroval.
Na druhej strane, autorom busty Jonáša Záborského, ako aj náhrobku tohto slovenského národovca, ktorý bol neskôr osadený na Záborského hrobe v Župčanoch, bol sochár a maliar Karol Šovánka. Jeho podpis môžeme nájsť na oboch dielach. Náklady na vyhotovenie náhrobníka a busty predstavovali 62 000 československých korún a najvyššou sumou prispela Kancelária krajinského prezidenta v Košiciach.
V súčasnosti sa busta Jonáša Záborského stále nachádza v parku v centre Prešova. Záborského náhrobník od Karola Šovánku bol v roku 1976 nahradený novým náhrobníkom od architekta Martina Kusého a akademického sochára Ladislava Snopeka. Náhrobník z konca 30. rokov 20. storočia je dodnes osadený v priestore vybúraného okna západnej steny šľachtickej kúrie po rode Puľských v Župčanoch.
Ďakovný a zároveň prosebný leták Jubilárneho výboru mladých Slovákov na východnom Slovensku má v istom zmysle výpovedný charakter aj dnes. Je odkazom na naše pamiatky postavené minulosti, je chráneným zbierkovým predmetom prešovského múzea a teda patrí medzi kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky a zároveň je dokladom o kultúrno-spoločenskej činnosti našich predkov aj v pohnutých časoch záveru 30. rokov 20. storočia.
Mgr. Erik Ondria, PhD.
historik
Krajské múzeum v Prešov
