V pondelok 21. novembra slávil v Chráme Povýšenia sv. Kríža na prešovskom sídlisku Sekčov archijerejskú svätú liturgiu vladyka Peter Rusnák, apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie, pri ktorej udelil diakonskú vysviacku Ľubomírovi Vozňakovi, čtecovi vo farnosti Prešov-Sekčov a pracovníkovi Gréckokatolíckej charity v Prešove.
Samotnej svätej liturgii predchádzalo posvätenie nového evanjeliára pre liturgické slávenia vo farnosti a následne udelenie poddiakonátu, ktorý je medzistupňom medzi nižším svätením – postrihnutím a vyššími sväteniami.
V homílii vladyka Peter hovoril o uvádzačoch v divadle, ktorí vždy s úsmevom na perách vítajú hostí a uvádzajú ich na svoje miesta. Vychádzajúc z podstaty sviatku uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu aj Panna Mária bola uvedená do chrámu, pretože k Bohu a pre službu Bohu bola vedená od malička a v osobe svojich rodičov mala tie najlepšie vzory. Vladyka pozval svätenca, aby vo svojej diakonskej službe bol podobným „uvádzačom“, ktorý bude svojím osobným životom a službou Bohu ukazovať veriacim aký dobrý je Boh, ktorý zomrel za každého človeka a má pre každého pripravené miesto v nebeskom kráľovstve.
Diakonské svätenie nasledovalo po skončení anafory pred prositeľnou ekténiou. Po predstavení kandidáta svätiteľovi a po ich vzájomnom pozdrave, svätenec trikrát obchádzal prestol a bozkával jeho štyri rohy, aby tak vyjadril svoje zasnúbenie s miestom, kde odteraz už bude aktívne slúžiť v tesnej blízkosti pri slávení svätých tajomstiev.
Nasledovala podstatná časť diakonskej vysviacky – rukopoloženie, počas ktorého sa vladyka Peter modlil nad hlavou svätenca modlitbu: „Božia milosť, ktorá chorých vždy uzdravuje a to, čo im chýba, dopĺňa, ustanovuje bohabojného poddiakona na diakona. Prosme, aby naň zostúpila milosť presvätého Ducha a všetci volajme: Pane, zmiluj sa.“
Nasledovali prosby za nového diakona, aby vykonával svoju službu naplnený Svätým Duchom, vierou, láskou, silou a svätosťou. Obrad svätenia bol zavŕšený odovzdaním evanjeliára, kadidla a ripidy, predmetov, ktoré diakon najviac používa pri liturgickom slávení. Následne sa novoustanovený diakon Ľubomír zapojil do slávenia svätej liturgie spevom prositeľnej ekténie.
V závere svätej liturgie poďakoval diakon Ľubomír Bohu, vladykovi, manželke a deťom ako aj kňazom, ktorí ho počas jeho duchovnej cesty viedli až do tohto momentu prijatia diakonátu. Ako sám povedal, od momentu vstupu do seminára až po konečné rozhodnutie vstúpiť do diakonskej služby prešlo dlhých 20 rokov. Otec diakon uistil vladyku, že sa bude snažiť byť tým „uvádzačom“, o ktorom hovoril vladyka v homílii a poprosil všetkých o modlitby. Prešovská archieparchia sa týmto svätením rozšírila už o tretieho stáleho diakona.
Michal Pavlišinovič
Foto: Roman Pavlik
