Prešovská Participatívna Platforma bola od roku 2019 víziou na prehĺbenie trojuholníka dôvery medzi občanmi, úradníkmi MsÚ Prešov a volenými poslancami, zastupujúcimi potreby a záujmy svojich voličov. Stala sa aj testom metodiky motivácie k prekročeniu hranice nezáujmu, nedôvery a ochoty spolupráce.
Vstupný prieskum ukázal, že mnohokrát žije mesto svojim izolovaným úradníckym životom v duchu interných smerníc, poslaneckými dialógmi ponúkajúce zmysluplné riešenia, ale aj obhajobu partikulárnych záujmov, či nekoordinovanosť, chaotickosť občianskych iniciatív pri požadovaní okamžitých riešení aktuálnych problémov. Odpovede zodpovedných úradníkov však často parafrázovali Parkinsonov zákon o byrokracii “Verejná inštitúcia, ktorá má viac ako sto zamestnancov, k svojej činnosti verejnosť nepotrebuje.“
Otázniky a výkričníky sa periodicky striedali v pravidelných amplitúdach a vzájomná intenzita komunikácie sa vytrácala ako kruhy na hladine. Tragický výbuch bytovky na Mukačevskej ulici priniesol nielen solidaritu a spolupatričnosť, ale aj požiadavky obyvateľov celého Slovenska na efektívny postup mesta pri riešeniach v tejto emocionálne vypätej atmosfére a verejná mienka sa stávala dôležitým ukazovateľom názoru vo vzťahu radnici. Od anonymných facebookových hrdinov až po stanoviská odbornej verejnosti a ich súčasťou sa stala verejná debata o prijatých opatreniach na odstránenie materiálnych i ľudských škôd.
V pandemických pauzách sa realizovali aj školenia pre záujemcov zo strany verejnosti, samosprávy i poslancov o fungovaní samosprávy, o podiele občanov na kontrole procesov i prijímaní opatrení. Okrem toho sme zorganizovali aj verejné vypočutia k problematike životného prostredia – výrub drevín na Stromoradí, devastácie rekreačnej oblasti Maľkovská hôrka, vízie Prešova ako Európskeho hlavného mesta kultúry 2026, výstavy Korupcia skutok sa deje, prezentácii Apatia k antipatii na podujatiach Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, foto výstavy AntiGeniusLoci a školení na témy zamerané na efektivitu vynaložených verejných financií, tvorbe participatívneho rozpočtu, marketingu mesta a komunikácie.
Leitmotívom bola práve nedostatočne cielená komunikácia, využívanie nových komunikačných nástrojov a hlavne meranie spätnej väzby. Opakovane sa objavovala problematika informačných tabúľ poslancov, zasadnutí výboru mestských častí aj možností vystúpenia občanov na zasadnutí komisií a vystúpení na zastupiteľstve.
V záverečnej fáze projektu sa na podnet aktivistov vytvoril Klub aktívnych občanov so záujmom spolupracovať na poznávaní potrieb Prešovčanova v zvýšenej miere na riešeniach ich problémov, preto hľadá iniciatívnych poslancov a úradníkov, ktorí venujú svoju energiu a skúsenosti do zlepšenia vzťahov k verejnosti. Na pracovnom stretnutí bola i ponúknutá viceprimátorovi Vladimírovi Feľbabovi možnosť zriadiť poradný zbor k problematike participácie a listom bola oslovená aj primátorka Andrea Turčanová.
Participácia, ak sa nemá stať len súčasťou budúcoročnej predvolebnej rétoriky a marketingovej kozmetiky, ale aj reálnym nástrojom spolupráce pri rozvoji mesta, nemôže fungovať len báze časovo limitovaných projektov, ale hlavne na pleciach mesta voči svojim občanom, ktorým musí vytvoriť všetky podmienky na jej naplnenie a stať sa zodpovedným k zodpovednosti.
Peter Rázus
autor projektu
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
