Skip to content
Menu
Menu

DIELO MESIACA APRÍL 2020 V ŠARIŠSKEJ GALÉRII

Brány Šarišskej galérie sú pre verejnosť ešte stále uzavreté. Ponúkame vám však možnosť nahliadnuť do jej depozitára a zoznámiť sa s dielom mesiaca od autora Antona Jasucha (1882 – 1965), ktoré nazval Pred predstavením (1922).

Anton Jasusch bol umelcom, ktorý svojou synkretickou maliarskou tvorbou získal popredné miesto v medzivojnovom umení Slovenska a zaraďuje sa medzi predstaviteľov košickej moderny. Tento pojem, ako označenie obdobia v dvadsiatych rokoch 20. storočia, sa ustálil až v roku 2010 – 2013 pri rozsiahlom výskumnom projekte v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 (vyšli dva zborníky a monografia). Tomáš Štraus o maliarovi napísal:  „Anton Jasusch prispel k zrodu východoslovenskej avantgardy, mal veľký význam pre východoslovenské umenie.“

Študoval v Budapešti, v Mníchove aj v Paríži

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, na Akadémií umení a na súkromnej škole Antona Ažbeho v Mníchove. Svoje štúdium ukončil na Akadémií Julian v Paríži. Po štúdiách sa v roku 1908 vrátil naspäť do Košíc. Už vo svojich raných dielach sa jasne vymedzil voči akademizmu. Vytváral diela jednoduchej kompozície pomocou hrubých ťahov štetca. Inšpiroval sa maďarským predstaviteľom moderny J. Rippl-Rónaiom, čo možno pozorovať v jeho záujme o techniku pastela. K ďalším tvorivým impulzom patril jeho liečebný pobyt vo Vysokých Tatrách v roku 1909 (liečil sa z pľúcnej choroby), kedy sa spoznal s Ferdinandom Katonom a zoznámil sa s dielami Ladislava Mednyánszkeho. Od tej doby sa súčasťou jeho diel stala čistá krajina ako samostatný motív. Postupne sa jeho diela stávajú viac symbolické s nádychom mystickosti.

Vojnu prežil na talianskom a ruskom fronte

Najvýznamnejším zlomom v jeho tvorbe bola prvá svetová vojna. Prežil ju na talianskom a ruskom fronte a v zajateckých táboroch na Ďalekom východe, z ktorých sa vrátil v roku 1920. Zážitky z vojny, zrútenie kultúrnych, ľudských a spoločenských hodnôt ho hlboko zasiahlo a zapríčinilo zmenu v jeho zmýšľaní a v umeleckom prejave. Umelec v tomto období prejavuje mimoriadnu umeleckú aktivitu, ktorá vyústila do veľkorozmerných cyklov.

 „V rokoch 1920 –1924 vytvoril rozsiahly súbor tematických obrazov týkajúcich sa existenčných otázok, zmyslu života, miesta človeka na zemi i v kozme, ako aj povahy a etického poslania človeka… Práve vtedy vytvoril svoje ohromujúce obrazové cykly, ktoré vyvolali najväčšiu umeleckú diskusiu prvej polovice 20. storočia na Slovensku,“ píše o ňom Z. Kiss-Szemán (Košická moderna, 2013).

Stiahol sa do súkromia

Po roku 1924, kedy mal vlastnú výstavu v Prahe, sa Jasusch utiahol do súkromia. Bolo to kvôli neustálym debatám, ktoré sa viedli o jeho osobe. Aj napriek izolovanosti voči okolitému svetu ho tvorivý duch neopustil. V tomto období napísal divadelnú hru v maďarčine, ktorej prvá verzia má názov A Szellem komédiája (Komédia ducha, 1925). Rukopis hry sa nachádza v archíve Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Motívy masiek

Dielo Pred predstavením vzniklo v roku 1922 a patrí medzi diela, v ktorých sa autor venoval metaforickým motívom masiek. Motívu masiek sa Jasusch venoval v dvadsiatich a tridsiatych rokoch a šlo o motív súvisiaci s divadlom a neskôr aj s cirkusom. „Umelci v podobných životných situáciách pomerne často vyjadrovali svoj životný pocit záujmom o tragikomický svet cirkusu a divadla, kde nie je jasná hranica medzi javiskom a životom, medzi slávou vo svetle reflektorov a opustenosťou zákulisia,“ hovorí o ňom  Kiss-Széman. Z histórie vieme, že téma masky sa v dejinách umenia objavovala u španielskeho umelca Francisca de Goyu (1746 – 1828) a u belgického umelca Jamesa Ensora (1860 – 1949).

Putujúci umelci

Jasusch v tomto diele zobrazil moment pred vystúpením, čo môžeme demonštrovať nielen na názve obrazu, ale aj na postavách v diele. Autor zobrazil deväť postáv odetých v kostýmoch, ktoré umiestnil do klasického mestského prostredia s tiahnucou sa ulicou okolo mestskej zástavby a s cirkusovým stanom pripraveným na vystúpenie putujúcich umelcov. V centre obrazu sa nachádza postava šaša pozerajúceho sa do zrkadla držiaceho baletkou. Pri jej nohách stojí dievčatko oblečené v kostýme baletky. Nad pripravujúcim sa šašom sú tri postavy a to sediaca baletka so zatvorenými očami, šašo usmievajúci sa na diváka taktiež so zatvorenými očami a v pozadí Jasusch jemne načrtol ďalšiu postavu – muža s klobúkom stojaceho pri stane. V pravej časti obrazu sa nachádza druhá postava šaša a sediacej baletky otočenej smerom k divákovi. Za nimi v pozadí sa nachádza postava, ktorá sa nedá bližšie určiť – predpokladáme, že je to mužská postava. Celá scéna má jasnejšiu farebnosť na rozdiel od cyklu vytvoreného v rokoch 1920 – 24. Tieto zmeny v maliarovej palete nastali pravdepodobne vďaka jeho známosti s Helenou Strohalovou, budúcou manželkou. Obdobie, kedy obraz vznikol, bolo obdobím zmien v Jasuschovom osobnom živote. Po neúspešnom prijatí jeho diel na pražskej výstave sa autor utiahol do súkromia a začal žiť, ako by povedali jeho príbuzní, „čudáckym životom“. Umelec sa však postupne začal zaujímať o spoločenský život, o divadlo a cirkus. A okrem začínajúceho vzťahu s jeho budúcou manželkou na vyjasnenie Jasuschovej palety mala vplyv aj jeho účasť na spoločenských udalostiach. (zdroj: Štraus, 1966, s.94 – 97)

Mgr. Alžbeta Malíková

Foto: Gabriela Kutajová

Dielo: Pred Predstavením, 1922 (okolo 1930), olej, plátno, 80 x 95 cm, neznačené, O 167