Charakter zobrazovania námetu Kristovej smrti na kríži, ústredného námetu kresťanského umenia, sa v rôznych obdobiach menil a to aj pod vplyvom meniaceho sa náboženského cítenia a myslenia. Pokým prvotná cirkev sa tejto téme vyhýbala, v stredoveku napr. predstavovala učenie prostredníctvom symbolov a alegórií.
V kresťanstve dostalo znamenie kríža Kristovou smrťou nový obsah. Znamená utrpenie, ale zároveň aj víťazstvo. Približne od 9. storočia sa ustálil aj typ zobrazovania Panny Márie a sv. Jána stojacich pod krížom na umelej vyvýšenine, ktorá symbolicky predstavuje miesto ukrižovania Ježiša Krista, vrch Golgotu v Jeruzaleme (ten tvarom pripomína lebkovú klenbu, lat. calvaria).
Ide o najjednoduchší typ kalvárie s jedným alebo troma krížmi, doplnený jednou či viacerými postavami. Typické sú kalvárie v podobe architektonického celku rozličných rozmerov budované v exteriéri, najčastejšie tvorené súborom drobných stavieb, tzv. zastavení.
Výnimočné sú kalvárie v interiéri, kde majú len sochársku podobu. Do tejto kategórie patrí i komorné dielo Kalvária VII. od neznámeho autora (17.- 18. stor.) patriace do súboru vzácnych drevorezieb zbierkového fondu Šarišskej galérie v Prešove.
Dielo získala galéria do zbierok kúpou v roku 2006 v pôvodnom stave, preto bolo nutné pristúpiť k jeho očisteniu a dôkladnejšiemu reštaurovaniu. Polychrómovaná drevorezba Kalvária, ukrižovaný Kristus s matkou pod krížom, je ukážkou majstrovského, rezbárskeho umenia v ovládaní modelácie, anatómie a dynamickej kompozície.
Fragmenty olejovej polychrómie na kriedovom podklade drevorezby boli znečistené špinou a starými lakovými nátermi, rúško na Kristových bedrách spolu s nápisom na kríži (pôvodne zlátené) boli pobronzované. Podstavec diela v mieste ukotvenia kríža poškodil červotoč a zväčšenie otvoru narušilo jeho stabilitu.
Po spevnení uvoľnenej olejovej polychrómie injektážou, s použitím glejového roztoku, sa pristúpilo k odstráneniu nečistôt, bronzových náterov a starých lakov s pomocou chemických rozpúšťadiel a mydlového roztoku. Petrifikácia diela bola prevedená ponorom do syntetickej živice a po uschnutí očistená vymývaním toluénom.
Narušený podstavec bol domodelovaný polyesterovým tmelom a následne aplikovaním farebných temperových pigmentov esteticky zjednotený. Záverečný, voskovo damarový lak, dielo zafixoval a zabezpečil jeho celkovú ochranu.
Dielo Kalvária VII. bolo v tejto obnovenej podobe zaradené aj do reprezentatívnej kolekcie Stálej expozície: Ikony 16. – 18. storočia a drevorezby 15. – 19. storočia zo zbierok Šarišskej galérie, ktorá bola verejnosti sprístupnená v priestoroch galérie v septembri 2013.
Jedinečnosť tohto subtílneho diela si budú môcť pozrieť návštevníci galérie už čoskoro, po dokončení reinštalácie stálej expozície v nových priestoroch na Hlavnej 49.
Text: A. Liščinský
Foto: G. Kutajová
