Vo všeobecnosti možno povedať, že je veľká vzácnosť, ak sa pre ďalšie generácie zachová pôvodné vybavenie niektorého objektu z histórie, ktoré dokumentuje, ako ľudia v minulosti žili, akým spôsobom vykonávali určitú prácu či činnosti v živote. Toto šťastie sme mali v Krajskom múzeu v Prešove v prípade niekdajšej lekárne U sv. Trojice, ktorej pôvodný historický nábytok sa zachoval a bolo ho možné vystaviť pre verejnosť.
Lekáreň U sv. Trojice bola založená v roku 1842 Ignácom Schmidtom. Nebola najstaršou lekárňou na území Prešova, no patrila k najdlhšie slúžiacej lekárni na tom istom mieste. Slúžila do 21. storočia a mnoho Prešovčanov má stále lekáreň z Hlavnej 77 v živej pamäti.
Po založení lekárne dal jej vlastník vyhotoviť v polovici 19. storočia nábytok, ktorý bol pripravený a inštalovaný na mieru priestorom, v ktorých lekáreň sídlila. Lekárenský nábytok bol vyhotovený v neskorom klasicizme z obdobia biedermeieru (v literatúre sa pre toto obdobie často používa termín neoklasicizmus).
Tento lekárenský mobiliár je dekorovaný ozdobnými prvkami v podobe oválnych pilastrovitých stĺpikov, ktoré sú umiestnené na spojoch jednotlivých nábytkových častí a ktoré z nábytku opticky vystupujú. Horná časť týchto oválnych stĺpikov je ukončená pozlátenými, florálne zdobenými hlavicami. Zlátený je tiež ozdobne vyrezávaný pás lemujúci čelo celého nábytkového komplexu. Vystavený mobiliár bol prispôsobený expozičným priestorom múzea, no pri jeho inštalácii sa v čo najväčšej miere zohľadnilo pôvodné rozmiestnenie lekárne.
Aj vďaka skutočnosti, že lekáreň U sv. Trojice nepostihla vlna modernizácie v 20. storočí, môžu návštevníci nášho múzea obdivovať jej niekdajší historický mobiliár. Celý komplex lekárenského nábytku bol reštaurovaný v rokoch 1986-1988. Jeho reštaurovanie stálo 600 000 Kčs a práce prevádzalo Ústredie umeleckých remesiel v Ružomberku.
Najväčšiu zásluhu na jeho reštaurovaní, ale aj neskoršom prevedení do správy Krajského múzea v Prešove, má lekárnik a historik farmácie RNDr. Anton Bartunek, PhD. Ako píše doktor Bartunek na strane 324 vo svojej knihe Dejiny slovenského lekárnictva I.: „S požehnaním ponovembrového ministra zdravotníctva Rakúsa a ministra kultúry Snopeka, bol v záujme toho, aby sa privatizáciou nedostal do nepovolaných rúk, na základe návrhu vtedajšieho riaditeľa Lekárenskej služby Prešov prevedený (lekárenský nábytok, pozn E, O.) do vlastníctva prešovského múzea. Súčasne bol zaevidovaný do Štátneho zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok, odkiaľ bol neskôr z nepochopiteľných dôvodov na návrh pamiatkárov vyškrtnutý.“
K definitívnemu prevezeniu tohto lekárnického nábytku do Krajského múzea v Prešove došlo v roku 2017.
Lekárenský nábytok niekdajšej prešovskej lekárne U sv. Trojice mal, ako to už v lekárnickej praxi býva, viacero možnosti využitia pre uskladňované predmety lekárnického charakteru a liečivá. Horná časť nábytku slúžila pre uloženie lekárenských nádob – stojatiek, pixíd, fľaštičiek, misiek a pod. Historické lekárnické nádoby boli v tejto časti lekárnického mobiliáru umiestňované ešte počas fungovania lekárne. V poslednom období služby lekárne (po jej rekonštrukcii) boli výstavné časti nábytku zasklené, pričom jednotlivé sklenené tabule niesli zláteným textom informácie z lekárnických dejín.
Návštevníci prešovskej lekárne U sv. Trojice tak mohli okrem nákupu liekov zistiť stručné informácie o dejinách tejto lekárne, najvýznamnejších prešovských lekárnikoch v dejinách, či názvy inštitúcií, ktoré poskytli vystavované exponáty umiestnené vo vitrínovej časti lekárnického nábytku. Tak možno konštatovať, že tento lekárenský nábytok plnil okrem pracovnej, lekárnickej funkcie aj funkciu edukačnú. Zlátené nápisy s datovaniami sme na zaskleniach vitrín ponechali aj v našej expozícii v Krajskom múzeu v Prešove, napriek ich relatívne neskoršiemu vyhotoveniu. Dôvodom zachovania a neprekrytia týchto nápisov bola skutočnosť, že dokumentujú typológiu, pôvod a široké časové spektrum predmetov, ktoré boli v pôvodnej lekárni inštalované.
Spodná časť lekárnického nábytku je vybavená množstvom adaptérov a zásuviek rôznych veľkostí. Lekárnici ich v dejinách používali napríklad na uskladnenie rozličných liečivých častí rastlinných drog – listy, plody, korene, semená, kôry, kvety a pod. Prevažná väčšina týchto adaptérov a zásuviek je signovaná ich latinským označením, ktoré je uvádzané v skrátenej podobe. Istá časť adaptérov bola zrejme vyčlenená aj potrebnej lekárnickej dokumentácii, ktorú lekárnik v minulosti pri svojej práci využíval.
Súčasťou lekárnického nábytku bola aj skrinka na jedy (Venena), ktorá musela byť uzamykateľná a prístupná výlučne lekárnikovi. Aj napriek tomu, že v expozícii historickej lekárne v Krajskom múzeu v Prešove môžu návštevníci vidieť množstvo exponátov z lekárnických dejín, predstavuje samotný lekárnický nábytok najhodnotnejšiu časť a najmarkantnejší exponát celej expozície.
Mgr. Erik Ondria, PhD.
Krajské múzeum v Prešove
Foto: Dana Kačmárová
