Obidvaja sú výrazné osobnosti, obaja „padli“ do osídiel opery. Sú úspešní, svojimi nádhernými hlasmi dobýjajú svet. A ten im otvára svoje brány… Sopranistka Tatiana Hajzušová a barytonista Jiří Rajniš sú si jednoducho súdení. Ladia spolu nielen na javisku, ale aj v súkromí. Už túto sobotu, 24. februára, sa s nimi vďaka agentúre EPROK stretneme v Dvorane Evanjelického kolégia v Prešove, kde ponúknu „valentínsky“ bonbónik, operný koncert Česko-sLOVEnské operné hlasy.
Je mladá, talentovaná, šarmantná… Má všetko, čo sopranistka potrebuje na ceste za úspechom a dokáže to naplno v umeleckom svete naplno využiť! „Je krásna s farebným sýtym hlasom. Je veľmi pracovitá a to si na nej cením asi najviac. Veľmi dobre vie, aká je to rehoľa a ako nič neprichádza len tak. Je i veľmi trpezlivá a verím, že ide správnou cestou…“ Takto vníma svoju partnerku Jiří Rajniš. Rozhovor s ňou len potvrdzuje jeho slová…
Aká bola vaša cesta k opernému spevu? Kto bol vašou inšpiráciou?
- Už ako malé dieťa sa ma rodičia snažili viesť k hudbe. Navštevovala som základnú umeleckú školu, kde som sa učila hre na klavíri, spev, tanec dokonca som si vyskúšala aj hru na husliach či výtvarnú. Keďže prišiel čas sa rozhodnúť na akú strednú školu mám ísť, úprimne som nevedela v tom čase čím a kým chcem byť, ale vedela som, že hudba je to, čo ma napĺňa a baví. Mojou inšpiráciou bol môj pedagóg spevu, ktorý ma podporoval a nikdy mi v ničom nebránil, či už som chcela ísť na súťaže počas štúdia hoci bol čas alebo ešte som mohla viac pracovať. Práve naopak, vo všetkom ma podporoval a snažil sa mi čo najviac pomôcť s prípravou a ako tak veril môjmu talentu a pomáhal mi ho rozvíjať.
Študovali ste operný spev aj hru na klavír. Bolo to náročné?
- Keďže som na prvýkrát nebola na spev prijatá, mala som záložný plán, že skúsim aj prijímačky z klavíra, kde som paradoxne skončila medzi lepšími. Klavír mi veľmi pomohol a som nakoniec rada, že som štúdium na konzervatóriu začala práve týmto neľahkým nástrojom. Bolo náročné držať krok so skvelými klaviristami, nakoľko som vždy chcela byť speváčkou alebo radšej som chcela spievať ako osem hodín denne cvičiť Bachove prelúdia či Chopinove etudy. No v živote sa vždy niečo deje pre niečo a dnes je mi klavír veľkou oporou. Študovať dva hlavné odbory bolo naozaj náročné časovo, no nikdy som sa nesťažovala, pretože som vedela, že to chcem a musím, pokiaľ chcem mať nejaké výsledky. Neskôr som skúsila aj príjímačky na VŠMU a dve školy sa už časovo takto nedali zvládať. Musela som sa rozhodnúť, hoci mi to bolo aj ľúto, ale ako sa hovorí, nedá sa sedieť na dvoch stoličkách súčasne.
Čo pre vás znamená Národné divadlo Košice? Ktorá tu bola vaša prvá rola?
- Národné divadlo pre mňa znamená domov. Hoci tam hosťujem a nie som stálou členkou ensamblu, som veľmi rada, keď môžem prísť medzi svojich krajanov, kolegov a kamarátov. Sú to skvelí ľudia, ktorých vždy rada stretnem a zamuzícirujeme si. Som rada, že som mala túto príležitosť už počas môjho štúdia. Mojím takým prvým účinkovaním vtedy ešte v Štátnom divadle Košice, bol projektom s názvom „Manželstvo v piesňach“ Alma a Gustav Mahler počas covidu v spolupráci s klaviristom, terajším šéfdirigentom Národného divadla Košice Petrom Valentovičom, kde sme spolu s Jiřim Rajnišom debutovali. Neskôr počas posledného ročníka na VŠMU ma oslovili do operety od E. Kalmána Vojvodkyňa z Chicaga, kde som začínala na doskách divadla s postavou princezny Rosemary.
Spolupracujete s ND Košice, SND, Slovenskou filharmóniou, Slovenským rozhlasom, získali ste mnohé ocenenia… Ako vyzerá vlastne váš pracovný deň?
- Môj pracovný deň začína hlasovou rozcvičkou, následne si vytiahnem noty, na ktorých potrebujem pracovať a venujem sa tomu, koľko je treba a ako mám čas počas dňa, kedže mám aj iné povinnosti. Niekedy stačí chvíľa, že si prejdem skladby kvôli kondičke a niekedy sa musím venovať určitým miestam a pasážam, ktoré ešte nie sú zautomatizované a snažím sa na nich ešte zapracovať.
Ako by ste divákom predstavili Jiřího Rajniša ako umelca?
- Jiri Rajniš, je spevák, ktorého si nejde nevšimnúť. Či už ide o prednesovú interpretáciu alebo si zatvoríte oči a započúvate sa do jeho príjemnej barytonovej farby hlasu. Je to typ speváka, ktorého si zapamätáte. Veľmi sa nesnažíme počúvať jeden druhého a každy cvičíme alebo spievame separátne, pretože by sme sa asi zbláznili stále riešiť a počúvať operu. Snažime sa podporovať jeden druhého a navštevovať naše predstavenia, prípadne skritizovať, čo sa mi nepáčilo 😊 No priznám sa, že vždy si rada tajne pustím jeho Mahlerové či Biblické piesne, pretože považujem jeho interpretáciu za originálnu.
Prezraďte, ako ste strávili Valentína?
- Valentín, je krásny sviatok, no tento rok nám to nevyšlo na 14. februára, nakoľko Jirko bol pracovne odcestovaný. No snažíme sa nielen v tento deň, ale vždy, keď sme spolu, si dokazovať aj maličkosťami, že máme radi jeden druhého.
Koncert Česko-sLOVEnské operné hlasy bude v Dvorane Evanjelického kolégia 24. 2. 2024 o 18. h. Predaj vstupeniek: www.predpredaj.sk a hodinu pred začiatkom koncertu na mieste konania. Bližšie informácie: www.eprok.sk
